Martin Koukal: Od lyžiarskych tratí k podpore olympijskej myšlienky
Bronzový olympijský medailista a majster sveta v behu na lyžiach Martin Koukal (47) ukončil športovú kariéru pred vyše desaťročím. Naplno sa odvtedy venuje trénerstvu a športom sa aj naďalej udržuje v skvelej kondícii.
Cez víkend sa rodák z Nového Města na Moravě zúčastnil druhýkrát Medzinárodného maratónu mieru (MMM) v Košiciach.
V rámci olympiskej štafety, ktorej súčasťou bol aj Matej Tóth, olympijský víťaz v boxe István Kovács a poľská rýchlokorčuliarka Katarzyna Bachledová-Curusová, poukázali na silnú medzinárodnú spoluprácu a šírenie olympijskej myšlienky.
Pred pretekmi ste prezradili, že máte natrénované menej ako pred dvomi rokmi pri vašej premiére na košickom maratóne. Trápili ste sa na trati?
Skvelá divácka kulisa ma motivovala bežať výrazne nad to, čo som mal natrénované. Išlo mi to lepšie ako som predpokladal. Bol som so svojím výkonom spokojný.
Dokonca som mierne zavaril Matejovi, ktorý ma tak skoro neočakával na predávke. Všetci sme si to v Košiciach naplno užili.
Hlavným cieľom bolo ukázať všetkým, že šport má spájať rôzne národy a krajiny. Dúfame, že sa tým inšpirujú aj naši politici a budeme sa zameriavať viac na spoluprácu ako na hádky.
Česko cez víkend žilo parlamentnými voľbami. Prekvapil vás ich výsledok?
Otvorene priznám, že voľby nedopadli tak, aby som skákal od radosti. Bol by som radšej, ak by sme mali iného víťaza. S tým ale nič nenarobím a musíme sa zmieriť s tým, ako to dopadlo.
Potešilo ma akurát to, že sa komunisti nedostali do parlamentu. Verím, že postupom času dostaneme na úroveň, aby sme boli všetci spokojnejší.
Očakávate, že nová vláda bude výraznejšie podporovať šport?
My športovci by sme sa nemali pozerať v prvom rade na to, kto bude ako podporovať šport. Je možné, že podpora nebude vôbec zlá.
V prvom rade by však mala každá vláda robiť maximum pre to, aby podporovala všetkých a nie len pár vyvolených, ktorí sa budú mať lepšie.
Posledná vláda Andreja Babiša za éry covidu sa vyznačovala totálnym chaosom a bordelom. Organizačne to absolútne nezvládol a ukázal, že na to nemá.
Čakáte, že sa vzťahy medzi Českom a Slovenskom zlepšia?
Politici by mali ísť príkladom. Viac sa však zemeriavajú na populizmus a nemyslím si, že to je v poriadku. Spoločnosť je rozhádaná a rozdelená. Namiesto toho, aby nás naši lídri spájali, nás ešte viac rozdeľujú.
My ako športovci musíme ukazovať aj podobnými projektmi ako bola medzinárodná štafeta, že dokážeme fungovať medzi sebou a že si navzájom rozumieme.
Podpichovali ste sa s Matejom Tóthom a ďalšími členmi štafety, kto bude mať najlepšie tempo?
Ciele z hľadiska času som si absolútne nedával. Prioritou pre mňa bolo, dobre si zabehať a propagovať olympijskú myšlienku. S Istvánom sme sa zoznámili po príchode a už po piatich minútach sme sa bavili, ako keby sme sa poznali roky. Všetkých nás spája olympionizmus, potom sa vám kamarátstva nadväzujú veľmi ľahko.
Štyrikrát ste sa zúčastnili olympiády. Na ktorú účasť pod piatimi kruhmi máte najkrajšie spomienky?
Asi najradšej spomínam na Nagano, kde som išiel ako benjamínek celej výpravy. Vidieť víťazstvo českých hokejistov bolo niečo fantastické. Zakončil som to vo Vancouveri, kde sa nám v štafete podarilo získať bronz.
Olympiáda je pre každého úžasný zážitok. Stretnete športovcov z iných krajín a cítite navzájom obrovskú súdržnosť. Je pravda, že sa stretávate prevažne so športovcami z vašej disciplíny. Ja si však spomínam, ako som sedel v Nagane na obede a o dva stoly ďalej jedol Wayne Gretzky.
Na druhý deň sedíte na káve s monackým princom Albertom. Práve to sú zážitky, ktoré si ako olympionik najviac ceníte. A to ani nemusíte získať medailu.
V kariére ste si aj ako lyžiar preskákali viacerými zraneniami. Slovenka Petra Vlhová stále nevie, či sa stihne dať zdravotne dokopy, aby bola fit na nadchádzajúcu olympiádu v Miláne a Cortine. Aké náročné to je pre športovca z mentálnej stránky?
Každé zranenie je obrovský problém. Niekedy telo potrebuje viac času, aby sa dalo dokopy. Každý športovec, ktorý má zranenie, robí všetko pre to, aby sa na olympiádu dostal, keďže je to najväčšia pocta.
Spomínam si, že keď sa Petre darilo, u nás sa dostávala na výslnie Ester Ledecká. Bolo krásne, že sme ako Česi aj Slováci vždy mali komu fandiť.
Rýchlostné disciplíny išli lepšie Ester a v zjazde to mala pod palcom Peťa. Vtedy som si vravel, aká je veľká škoda, že už nie sme spoločný štát. Bolo by to krásne.
Kto z českých športovcov má podľa vás veľkú šancu bojovať v Miláne o medaily?
Náš Michal Novák bol na posledných MS v behu na lyžiach štvrtý a piaty, takže šancu určite má. Keď máte top formu v správnom čase môžete prekvapiť aj favoritov.
V rýchlokorčuľovaní máme nejaké želiezka v ohni a samozrejme Ester. Česi aj Slováci budú určite najviac fandiť hokejistom. Kiežby sa Petra dokázala vrátiť včas, aby to stihla, ale mala by to veľmi náročné. Uvidíme, ako sa bude dariť ďalším športovcom.
Vrátite sa do Košíc na MMM o rok do tretice?
Ak dostanem pozvánku, veľmi rád prídem. Mesto sa mi veľmi páči a navyše maratónsky víkend má svoje čaro. Láka ma zabehnúť aj maratón, ale to musím mať omnoho viac natrénované.
