Asi zomriem, že?

Hlasy, ktoré prežili hrôzu 11. septembra 2001

Takmer štvrť storočia od útoku na Svetové obchodné centrum zostávajú ich hlasy živé. Nahrávky ľudí uväznených v mrakodrapoch, v unesených lietadlách alebo z radov hasičov a policajtov pretrvali dodnes. Časť z nich uchovávajú rodiny obetí ako spomienku, iné sa stali súčasťou vyšetrovania či exponátov v 9/11 Memorial & Museum. Dohromady potom predstavujú silné svedectvo o ľudskosti tvárou v tvár hrôze.

Melissa Doiová

Manažérka finančnej spoločnosti Melissa Doiová pracovala vo chvíli nárazu na 83. poschodí južnej veže. Krátko po deviatej hodine dopoludnia sa dovolala na tiesňovú linku: „Svätá Mária, matka Božia, nikto tu ešte nie je a celé poschodie je pohltené ohňom. Ležíme na zemi, nemôžeme dýchať a je strašne horúco,“ volala zúfalo. Po štyroch minútach na linke sa spýtala: „Ja umriem, že?“ Operátorka sa snažila vydesenú ženu upokojiť: „Nie, nie, nie.“ Melissa zopakovala: „Ja umriem…“ Operátorka ju povzbudila: „Pani, modlite sa.“ „Bože, je také horko… Horím,“ zneli posledné slová, než linka stíchla.

Jim Gartenberg

Úspešný realitný manažér sa ráno 11. septembra 2001 vybral do svojej kancelárie v severnej veži, aby si vypratal stôl: čakala ho nová práca. Vo chvíli, keď do budovy narazil let American Airlines Flight 11, bol o niekoľko poschodí vyššie. Gartenberg okamžite zavolal svojej manželke Jill. Nanešťastie sa mu nepodarilo ju zastihnúť, a tak zavolal aspoň svojmu priateľovi Adamovi Goldmanovi. „Adame, na poschodí je požiar. Som uväznený, nemôžem von. Bojím sa, dostaň ma odtiaľ,“ opisoval Gartenberg. Goldman, ktorý sledoval horiacu vežu v televízii, neskôr spomínal: „Telo sa mi triaslo, keď som si uvedomil, čo musel Jim prežívať.“ Gartenberg potom volal do svojej firmy HR manažérke Margaret Luberdovej: „Som uväznený vo svojej kancelárii, dvere sú zablokované troskami,“ povedal. Manažérka následne kontaktovala hasičov a snažila sa muža upokojiť. „Prídu pre teba, Jime,“ sľubovala mu žena do telefónu. Nakoniec sa ešte Gartenberg dovolal manželke Jill: „Milujem ťa. Milujem našu dcéru Nicole,“ povedal jej. Jill bola vtedy v treťom mesiaci tehotenstva, čakala druhé dieťa. Svojmu mužovi odpovedala: „Ja ťa tiež milujem.“

Orio Palmer

Zástupca veliteľa newyorských hasičov Orio Palmer bol medzi prvými, ktorí vbehli do veží. Opravil výťah, vyviezol sa s kolegami do 41. poschodia a potom stúpal pešo až k miestu nárazu. Ženatý otec troch detí viedol tím hasičov do zasiahnutej oblasti na 78. poschodí, pričom zostávajúcich 37 poschodí zdolal s 23-kilogramovým hasičským vybavením na chrbte. Počas toho neustále cez vysielačku informoval velitelské stredisko o tom, čo vidí. „Vidím niekoľko desiatok zranených a mŕtvych… preživší sa ponáhľajú dole, uisťujem ich, že všetko zvládneme.“ Jeho manželka Debbie neskôr spomínala: „Nepočula som v jeho hlase strach ani paniku. Len pokoj a odhodlanie.“ Podľa správy Národnej komisie pre teroristické útoky na Spojené štáty sa Palmerovi a jeho kolegom podarilo zachrániť ľudí uväznených vo výťahu len niekoľko sekúnd predtým, než sa veža v 9:59 zrútila.

CeeCee Lylesová

Tridsaťtriročná letuška CeeCee Lylesová bola na palube letu United Airlines 93. Potom čo únoscovia prenikli do kokpitu a pobodali niekoľko cestujúcich, zavolala svojmu manželovi Lornemu z mobilného telefónu zo zadnej časti lietadla. S Lornem sa zoznámili pri práci – obaja boli policajti vo Fort Pierce na Floride. Keď sa v máji 2000 vzali, priniesli si do manželstva každý dve deti z predchádzajúcich vzťahov. Po šiestich rokoch služby u polície sa CeeCee rozhodla splniť si svoj sen a v októbri 2000 nastúpila ako letuška. Keď sa jej spočiatku nedarilo Lorneho zastihnúť, nechala mu hlasovú správu: „Ahoj miláčik, musíš ma teraz dobre počúvať. Som v lietadle, ktoré bolo unesené. Volám priamo z paluby. Chcela som ti povedať, že ťa milujem. Prosím, povedz mojim deťom, že ich moc milujem a že je mi to ľúto. Neviem, čo povedať. Sú tu traja chlapi, uniesli lietadlo. Otočili sme to a počula som, že iné lietadlá narazili do Svetového obchodného centra. Dúfam, že ešte uvidím tvoju tvár. Milujem ťa.“ O pár minút neskôr zavolala znovu – a tentokrát to jej manžel zdvihol. Lorne neskôr v roku 2018 povedal agentúre Associated Press, že sa spolu po telefóne modlili. „Povedz chlapcom, že ich milujem. Teraz sa na to chystáme,“ povedala mu – pravdepodobne s odkazom na to, že sa cestujúci a posádka rozhodli preraziť dvere do kokpitu a zabrániť teroristom v dosiahnutí cieľa. „Už to začína,“ dodala. Jej posledný hovor prebehol po 9:28 ráno. Lietadlo sa zrútilo v 10:03 do poľa v okrese Somerset v Pensylvánii, východne od Pittsburghu.

Bryan Sweeney

Bývalý pilot amerického námorníctva Bryan Sweeney zavolal svojej žene Julie Sweeneyovej Rothovej z paluby letu United 175, ktorý ráno 11. septembra odštartoval z Bostonu do Los Angeles. Julie, ktorá pracovala ako učiteľka, bola toho dňa v škole, keď ju kolegovia odviedli zo triedy, aby jej oznámili, že jej manžel je na palube lietadla, ktoré bolo unesené. Keď sa vrátila domov, našla na záznamníku odkaz, ktorý jej Bryan zanechal pomocou palubného telefónu zabudovaného v sedadle. „Jules, tu Bryan. Počúvaj – som v lietadle, ktoré bolo unesené. Ak to nedopadne dobre – a nevyzerá to dobre – chcem, aby si vedela, že ťa úplne milujem. Chcem, aby si žila naplno, aby si robila, čo ťa teší. To samé platí pre mojich rodičov a všetkých ostatných. Proste ťa úplne milujem. Uvidíme sa, až tam dorazíš.“ Tento odkaz zanechal Bryan svojej žene krátko predtým, než lietadlo narazilo do južnej veže Svetového obchodného centra v New Yorku. V rozhovore pre 9/11 Memorial & Museum Julie neskôr povedala, že keď odkaz počula prvýkrát, napadlo jej len jediné: „To bol proste celý Bryan.“

Hlasy, ktoré zostali

Nahrávky obetí aj záchranárov sa stali dôležitým materiálom pre vyšetrovateľov udalosti. Predovšetkým sú ale pripomienkou obyčajných ľudí, ktorí v posledných chvíľach mysleli na svojich blízkych. Ich slová – „Milujem ťa“, „Neboj sa“ alebo „Mám strach“ – znejú aj po dvadsiatich štyroch rokoch. A dokazujú, že tvárou v tvár barbarstvu dokáže ľudskosť zaznieť najhlasnejšie.