Keď sa z panelárne stáva druhý domov: Príbeh revitalizácie v Holešoviciach
Keď architekti z ateliéru A8000 hľadali nové sídlo, nešlo im len o priestor na umiestnenie stolov a monitorov. Chceli miesto, ktoré by s nimi rezonovalo a inšpirovalo ich. A vtedy sa ukázal dom pri Vltave, ktorý bol takpovediac „navyše“, ako ideálna voľba. Holešovická paneláreň – kedysi významný závod na výrobu panelov – zapadla do ich projektového portfólia a stala sa ich novým druhým domovom.
Paneláreň, presnejšie jej administratívna a sociálna časť SAC, vznikla na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia na mieste starých Holešovíc, ktoré museli ustúpiť novej výstavbe. Hoci pôvodná zástavba zmizla, architekti vtedy navrhli nový objekt s rešpektom – zachovali stopu pôvodných ulíc a zachytili industriálneho ducha miesta. Objekt s vertikálnou vežou a typickými vykonzolovanými strechami nebol len funkčný, ale aj estetický. Elegantná veža, industriálna logika, svetlíky a sochárske detaily tvorili optimistický odraz doby.
Po roku 1989 sa však zázemie panelárne dostalo do súkromných rúk a začalo chátrať. Výroba sa v roku 2013 zastavila úplne. Plány do budúcnosti boli nejasné – niekto zvažoval demoláciu, iný podzemné parkovisko alebo uniformné kancelárie. Budova, ktorá kedysi vznikla pre rozvoj mesta, sa stala príťažou. Dlho tu bola skrátka „navyše“.
Druhá šanca pre stratený dom
V roku 2023 prišiel zlom. Ateliér A8000, vedený Martinom Krupauerom, sa rozhodol tento dom premeniť na svoje nové sídlo. Keď sem architekti A8000 po prvýkrát vstúpili, paneláreň bola sivá, zanedbaná a miestami zarastená. Kancelárie osirelé, kotolňa opustená, výťah nefungoval a po unikátnej veži behali mačky. Napriek tomu v tom všetkom uvideli potenciál. Hoci ich spočiatku zaujala hlavne lokalita a výhľad na Vltavu, čím dlhšie v budove boli, tým viac si uvedomovali jej skrytú hodnotu – jedinečnú konštrukciu, príbeh miesta a výnimočný charakter budovy. K budove ich ťahalo aj jej tajomno, pretože sa dodnes nepodarilo dohľadať jej autora.
„Mám rád vízie, pokrok, rozvoj. Preto je pre mňa dôležité, že sme našli priestor v mieste, ktoré toto všetko v sebe má,“ povedal Krupauer novinárom počas prezentácie prestavaného miesta.
Hlavná bola záchrana
Rekonštrukcia prebiehala s maximálnym rešpektom. Architekti sa rozhodli nezahládzať nedokonalosti, naopak, nechali ich vyniknúť. Oceľová kostra, odhalené trubky, betónové panely – nič z toho neskryli za sadrokartón. Napríklad bývalá jedáleň, dnes hlavný otvorený pracovný priestor, si zachovala prefabrikovaný strop aj pultovú strechu so svetlíkom. „Celý interiér sme stiahli do bielej, aby vynikla samotná budova. Do tohto sme sa jednoducho zamilovali,“ priznáva architektka Lucie Formanová. „Dubové trámy a zásteny z plastu potom do interiéru vniesli mäkkosť, teplo a estetickú kontinuitu,“ doplnil svoju kolegyňu architekt Daniel Jeništa. V interiéri však nechýba ani štipka nostalgie a sentimentu, pretože si architekti z bývalého ateliéru priniesli staré podlahy a z nich vytvorili pódium či malé objekty.
Architektúra, spolupráca i komunitný život
Architekt a spolumajiteľ ateliéru Pavel Kvintus je rád, že našli miesto, kde je možné sa nadýchnuť a kde svetlo formuje atmosféru i myslenie. Veľký otvorený priestor si prial predovšetkým kvôli kooperácii ostrieľaných architektov so začiatočníkmi. Veľkorysosť priestoru a výhľady na rieku podľa neho posilňujú kreativitu a spoluprácu, čo považuje za kľúčové práve u architektov. Za srdce ateliéru však považuje modeláreň, kde sa riešia formy a materiály. Pretože ide o priestor, kde sa rodí samotná architektúra. V neposlednom rade priznal, že je rád, že neopomenuli ani spoločenský život, ktorý sa rodí predovšetkým v priestrannej kuchynke, mieste pre interakciu. A nielen to. Architekti sa v panelárni snažia prekonať izoláciu z doby covidu a budovať otvorenú komunitu.
Susedia a udržateľnosť
Tvorcovia z A8000 však dnes v panelárni nesídlia sami. Vedľa nich tu nájdete digitálnu agentúru, ktorá sa venuje napríklad olympijským športovcom, firmu zameranú na festivaly novodobého kutilstva, stavbárov aj advokátov. Dom, ktorý mal byť odstránený, sa tak stal stredobodom novej komunity, medzi riekou, koľajami a mestom. Vďaka novej infraštruktúre, najmä tunelu z metra, sa rýchlo premieňa aj celé okolie.
Projekt je zároveň odpoveďou na otázku udržateľnosti. Architekti dom nebúrali, ale obnovili. Mnohé časti panelárne vyčistili, niektoré zachránili, ako napríklad reliéf pri jednom z vchodov, ktorý dnes zdobí hlavnú halu a ktorého príbeh si radi domýšľajú. Na iné prvky museli reagovať novo, napríklad kvôli základovým podmienkam nemohli realizovať plán na veľké okno v západnom krídle presne tak, ako chceli. Ale výsledok funguje. Vďaka svojej orientácii, konštrukcii a šikovným zásahom dnes dom ani nepotrebuje klimatizáciu.
Budúcnosť panelárne nekončí u architektov. A8000 plánujú priestor otvoriť verejnosti pre výstavy, prednášky, koncerty i vzdelávacie programy. „Paneláreň sa stala srdcom našej komunity,“ hovoria a dopĺňajú: „A až po presťahovaní sme si uvedomili jej najväčšiu hodnotu.“
Paneláreň, kedysi dom „navyše“, sa stala symbolom pokračujúceho príbehu mesta, architektúry a ľudí, ktorí ju tvoria. A jej príbeh bude mať možno väčší presah – rodinný. Budovu totiž zakúpila rodina majiteľa ateliéru A8000 a je vo hviezdach, čo s ňou ešte urobia. Momentálne je dokončenie panelárne naplánované na rok 2028.
