Aplikácia Tea, určená ženám, sľubovala bezpečie, no ochrana dát zlyhala
Zoznamovanie v 21. storočí je často spojené s overovaním, či nie je náhodou ten pekný muž z Tinderu ženatý podvodník s kriminálnou minulosťou. Práve preto vznikla aplikácia Tea, digitálny priestor pre ženy, kde si môžu anonymne a bezpečne vymieňať informácie o mužoch, s ktorými randia, alebo randili, a varovať ostatné pred tými, ktorí si nezaslúžia druhú šancu. Dobrý nápad však vystriedal šok.
Za vznikom aplikácie stojí americký podnikateľ Sean Cook, ktorý ju založil v roku 2023. Inšpiráciou mu bola skúsenosť jeho matky, ktorá sa opakovane stretávala s podvodníkmi a mužmi s kriminálnou minulosťou počas svojho online zoznamovania.
Tea mala byť odpoveďou na rastúce obavy žien z nebezpečenstva spojeného s online randením. Od počiatku bola určená výhradne pre ženy a ponúkala množstvo funkcií zameraných na prevenciu rizík, ako napríklad overenie identity cez štátne doklady, reverzné vyhľadávanie fotografií, kontrolu registrov trestov, hodnotenie mužov pomocou „red flag“ a „green flag“ (červená a zelená vlajka ako označenie pozitívnych a negatívnych signálov) a anonymné diskusie medzi užívateľkami o ich skúsenostiach.
Netreba sa diviť, že sa aplikácia rýchlo stala hitom – jej princíp stál na takzvaných „šepkajúcich sieťach“, ktoré počas hnutia Me Too pomáhali ženám zdieľať skúsenosti s nevhodným správaním mužov. Komunita Tea tak v sebe kombinovala prvky sesterského spoločenstva a digitálnej sebaobrany.
V roku 2024 počet užívateliek raketovo rástol a aplikácia sa stala jednou z najsťahovanejších v USA. Tea propagovala komunitu ako bezpečné miesto pre ženy, ktoré si vedia dať pozor. Zakazovala snímanie obrazovky, všetky overovala a tvrdila, že chráni dôvernosť informácií. Dokonca sľubovala venovať 10 percent zisku Národnej linke pre obete domáceho násilia.
V aplikácii sa denne zdieľali fotografie mužov, ich mená, skúsenosti, hodnotenia a anonymné komentáre. Prístup do týchto diskusií bol umožnený iba overeným užívateľkám, verejnosti tak zostávali skryté.
Neskôr ale prišla nočná mora. Večer 25. júla 2025 tím Tea zaznamenal kybernetický útok, pri ktorom došlo k masívnemu úniku dát, ktorý zahrnoval 72 tisíc fotografií, súkromných správ a komentárov, doklady, používané k overeniu užívateliek, selfie, metadáta z fotiek a ďalšie citlivé informácie.
Dáta boli zverejnené na krajne pravicovom fóre, kde sa stali terčom výsmechu i útokov. Trollovia tvrdili, že vďaka metadátam z fotiek zostavili mapu s polohou užívateliek, čo predstavovalo priame ohrozenie ich fyzickej bezpečnosti.
Spoločnosť Tea uviedla, že sa únik týkal iba užívateliek, ktoré sa registrovali pred februárom 2024. Reagovala odstavením napadnutého systému a odštartovala interné vyšetrovanie. To ale nestačilo. Dvom hromadným žalobám v Kalifornii čelí dodnes.
Zatiaľ čo ženy, ktorých osobné dáta boli zverejnené, čelili na sociálnych sieťach výsmechu, zosmiešňovaniu a vyhrážkam, reakcie mužov na fórach boli mnohokrát až neuveriteľne cynické.
Tea stavala na princípoch takzvaných šepkajúcich sietí, teda neformálnych komunít, kde si ženy zdieľajú skúsenosti s potenciálne nebezpečnými mužmi. V bežnom svete fungujú veľmi dobre – chránia pred predátormi bez toho, aby obete museli čeliť priamej konfrontácii.
Podľa odborníčky ale tieto siete vo svojej digitálnej forme strácajú dôležité nuansy, tón, kontext a možnosť overiť dôveryhodnosť informácie. Právnička upozorňuje na riziká anonymných platforiem: „Kedykoľvek hovoríme o niečom, čo je v podstate forma ohovárania, je tu riziko, že to samo o sebe spôsobí škodu. A online lynče vídame znovu a znovu.“ Zároveň pripomína prípady, kedy muži menovaní v podobných aplikáciách alebo zoznamoch zažalovali ich autorky.
Aj keď Tea umožňovala prispievať len overeným ženám a informácie neboli verejné, únik dát ukázal, že dôvernosť spoločne s bezpečím nie je nikdy zaručená.
Reakcia početnej skupiny žien na otázku, či by radšej samé v lese stretli muža alebo medveďa, bola, že radšej medveďa. Pretože vraj aspoň nemá zlé úmysly.
Tea mala byť nástrojom, ako túto paranoiu zmierniť. Namiesto toho ukázala, ako krehká je dóvera, ako tenká je hranica medzi ochranou a ohováraním a ako ľahko môže „bezpečné sesterské spoločenstvo“ zradiť tie, ktoré malo chrániť.
Dnes, po škandále, Tea stále funguje. Zdieľanie ohováračiek a skúseností ale už dávno nie je spájané s bezpečným prostredím.
