Vzťah medzi Ruskom, MMF a BRICS nie je to, čomu väčšina ľudí verí.
Riaditeľka komunikácie MMF Julie Kozack na štvrtkovom tlačovom brífingu potvrdila , že prvé konzultácie s Ruskom podľa článku IV od roku 2021 sa uskutočnia budúci týždeň. Pochválila aj expanziu BRICS . Obaja zaskočili multipolárnych nadšencov nepripravených, pretože predpokladali, že Rusko sa už nikdy nespojí s MMF, ktorý považujú za rivala BRICS. Nasledujú presné slová, ktoré povedala, a ktoré budú potom analyzované v širšom kontexte ruskej finančnej veľkej stratégie:
„MMF a všetky naše členské krajiny majú vzájomnú povinnosť viesť konzultácie podľa článku IV. Je to v našich dohodách. V skutočnosti je v prípade Ruska od invázie na Ukrajinu v roku 2022 ekonomická situácia mimoriadne nevyrovnaná, čo sťažuje ukotvenie konzultácií podľa článku IV, najmä uvažovanie o výhľade a politických rámcoch pre blízko- a strednodobý.
Teraz, keď je ekonomická situácia vyrovnanejšia, konzultácie s Ruskom podľa článku IV sa obnovujú, ako som povedal na začiatku, v súlade so záväzkami fondu aj členskej krajiny.
V rámci nadchádzajúcej konzultácie podľa článku IV bude tím viesť bilaterálne diskusie s ruskými orgánmi. Od 16. septembra bude organizovať obe virtuálne diskusie a potom tím vycestuje do krajiny na osobné stretnutia. Ako je to v prípade všetkých konzultácií podľa článku IV, tím sa stretne s množstvom rôznych zainteresovaných strán, aby prediskutovali ekonomický vývoj, vyhliadky a politiky krajiny. A myslím, že to nechám tak.
…
Pokiaľ ide o BRICS alebo akékoľvek iné skupiny krajín, zastávame názor, že zlepšenie a rozšírenie medzinárodnej spolupráce a prehĺbenie obchodných a investičných väzieb medzi skupinami krajín by mali byť vítané a podporované za predpokladu, že ich cieľom je znížiť fragmentáciu a znížiť obchodné a investičné náklady. medzi členmi. Rozhodnutie pripojiť sa k takýmto iniciatívam je suverénnym rozhodnutím každej členskej krajiny. A nechám to tak.“
Čitatelia by si tiež mali uvedomiť, že Rusko začiatkom tohto mesiaca vymenovalo novú výkonnú riaditeľku organizácie, Ksenia Yudaeva. Je poradkyňou šéfa Ruskej centrálnej banky, ale aj pod americkými sankciami. Kozack odmietol komentovať otázku, či Yudaeva bude môcť slúžiť v sídle MMF v DC po prevzatí svojej novej úlohy v novembri. V každom prípade je dôležité, že Rusko aktívne obnovuje spoluprácu s MMF a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nedávno naznačil prečo.
Začiatkom tohto mesiaca študentom povedal , že „[G7] sa snaží udržať si svoje preferenčné a nezaslúžene privilegované pozície v MMF a WTO. Zastavujú reformy týchto inštitúcií, aby si udržali svoj panovačný vplyv. Tento proces sa však nedá zastaviť a bude pokračovať.“ Rusko verí, že reformy v oboch globálnych orgánoch sú neoddeliteľnou súčasťou urýchlenia procesov finančnej multipolarity, pričom Lavrov naznačuje, že Rusko by malo k tomuto nevyhnutnému trendu prispievať namiesto toho, aby sa od neho izolovalo.
Podobne aj MMF si uvedomil, že takéto reformy musia byť uskutočnené skôr ako neskôr, aby sa neizolovali od globálneho Juhu, teda Kozackova chvála expanzie BRICS. Pozorovatelia by nemali zabúdať, že všetci členovia BRICS sú tiež súčasťou MMF, a akokoľvek to znie šokujúco, banka BRICS minulý rok v lete potvrdila , že dodržiavajú západné sankcie voči Rusku. Viac „politicky nepohodlných“ faktov o BRICS sa čitatelia môžu dozvedieť tu , ktorý na konci vymenúva takmer tucet súvisiacich analýz.
Bežnému čitateľovi stačí vedieť, že BRICS je sieť krajín, ktoré dobrovoľne koordinujú svoje finančné politiky, aby urýchlili tento rozmer multipolarity. Takmer všetci jej členovia s výnimkou spoluzakladateľa Ruska a nového prírastku Iránu sú v priamom vzťahu komplexnej ekonomicko-finančnej vzájomnej závislosti so Západom, najmä s USA. To obmedzuje ich slobodu konania v tomto smere, a preto bude finančná multipolarita postupným procesom, nie rýchlym.
Akékoľvek náhle systémové šoky, ako napríklad koordinácia kolapsu dolára (ktorý je oveľa ťažšie dosiahnuť, ako sa niektorým zdá), by v dôsledku tejto vzájomnej závislosti hlboko ovplyvnili ich vlastné ekonomiky. Dokonca aj Putin počas otázok a odpovedí začiatkom tohto mesiaca priznal , že „neuplatňujeme politiku dedolarizácie. Nezriekli sme sa vyrovnania v dolároch; takéto osady nám odopreli a my sme boli jednoducho nútení hľadať iné možnosti; toto je ono.“
Rusko už nie je v priamom vzťahu komplexnej vzájomnej ekonomickej a finančnej závislosti so Západom po tom, čo vodca tohto bloku prinútil EÚ, aby sa od neho do značnej miery „oddelila“, ale dobre si uvedomuje, aké destabilizujúce môžu byť náhle systémové šoky pre jeho top obchod. partnermi a chce sa tomu vyhnúť. Hoci je Rusko v surovinách sebestačné, stále sa spolieha na zahraničný obchod ako na dôležitý zdroj príjmov a prostriedok na získavanie náhradných dielov pre lietadlá, high-tech produktov a iného tovaru.
Spôsobenie náhlych systémových šokov na Západe by preto mohlo šokovať aj čínske a indické hospodárstvo, čo by viedlo k menšiemu predaju energie, ako aj k menšiemu dovozu špičkových technológií a iných produktov. To vysvetľuje, prečo Rusko stále predstavuje takmer pätinu potreby plynu v EÚ, a to aj napriek účasti bloku v zástupnej vojne NATO cez Ukrajinu. To isté platí aj o tom, prečo Rusko stále predáva kritické nerasty im a tiež USA, hoci Putin práve navrhol obmedzenia v tejto veci, „ak nám to neuškodí“.
To je významná výhrada, pretože pohľad zdieľaný v tejto analýze ilustruje vzťah komplexnej vzájomnej závislosti, ktorú má Rusko s Čínou, Indiou a ďalšími, ktorí sami sú tiež vo svojich vlastných vzťahoch so Západom, čím sa Rusko a Západ stávajú nepriamo závislými od jeden druhého. Vzhľadom na to by úplné odrezanie Západu od všetkých ruských zdrojov tiež riskovalo, že Čínu a Indiu uvrhne do recesie, čo by vyvolalo ich hnev a bumerang späť proti Rusku.
Dalo by sa to tiež považovať za vojnový akt NATO a využiť na ospravedlnenie eskalácie zapojenia bloku do ich zástupnej vojny proti Rusku na Ukrajine. Ak by si tieto krajiny vedeli poradiť samy bez ruských zdrojov, tak by svojho geopolitického rivala evidentne nefinancovali dodnes. Rovnako ani Rusko by dodnes nedodávalo svojim geopolitickým rivalom, ak by sa cítilo pohodlne zvládať ďalekosiahle systémové otrasy spôsobené ich úplným odrezaním.
To všetko sa vracia k tomu, prečo Rusko opätovne spolupracuje s MMF, menovite zohrávať úlohu pri postupnej reforme tohto globálneho orgánu spolu s Čínou, Indiou a ďalšími, aby sa dosiahol ich spoločný cieľ, ktorým je urýchlenie procesov finančnej multipolarity. MMF ocenil expanziu BRICS práve preto, že všetci členovia okrem Ruska a Iránu sú v priamom vzťahu komplexnej ekonomicko-finančnej vzájomnej závislosti so Západom, čo si navzájom umožňuje do určitej miery držať toho druhého na uzde.
Členstvo v MMF a spomínaná vzájomná závislosť so Západom, ktorú prináša, bránia tempu plánov finančnej multipolarity BRICS, zatiaľ čo BRICS pracuje zvnútra MMF, aby tieto plány stále udržali v želanom smere. S výnimkou Ruska a Iránu má preto BRICS symbiotický vzťah s MMF, čo zasa odrádza Rusko od toho, aby katalyzovalo sériu náhlych systémových otrasov proti Západu tým, že im prestane predávať svoje zdroje (kritických nerastov aj energie).
