Irán má postranné motívy postaviť sa proti koridoru Zangezur.
Pokračujúci odpor Iránu voči koridoru Zangezur, ktorý bol predtým analyzovaný tu a tu , je založený na predpoklade, že Arménsko je veľmi dôležité pre jeho hospodársku a národnú bezpečnosť. Predpokladá sa, že by im uškodilo, keby Azerbajdžan a/alebo Turkiye prevzali kontrolu nad týmto koridorom, čo by potom mohlo odrezať Irán od Európy a viesť k vzniku nových hrozieb na hraniciach. Málokto sa však zamyslel nad podstatou týchto tvrdení, inak by si uvedomili, aké sú plytké.
Vlani došlo medzi EÚ a Iránom k obchodu v hodnote len mizerných 4,7 miliardy eur , čo sa približne rovná 1,3 % HDP krajiny v minulom roku vo výške 401 miliárd dolárov . Aj keď nie je jasné, koľko z toho sa uskutočnilo cez Gruzínsko-Arménsko, čokoľvek to bolo, museli prejsť cez hornatú provinciu Syunik, aby sa dostali do islamskej republiky. Postaviť cez ňu železnicu je cenovo nedostupné, takže logistika by sa nikdy nedala reálne rozšíriť cez túto trasu, ak by obchod rástol.
V tomto scenári, a ak sa rozhodnú uskutočniť viac z toho multimodálnymi prostriedkami naprieč južným Kaukazom namiesto po mori, malo by zmysel urobiť to cez azerbajdžanskú exklávu Nakhchivan po modernizácii existujúcej železničnej infraštruktúry, ktorá provincii Syunik chýba. Tento pohľad naznačuje, že budúcnosť ich obchodu by preto musela zahŕňať Azerbajdžan, čím by sa diskreditovalo tvrdenie, že provincia Syunik je nevyhnutná pre ekonomickú bezpečnosť Iránu.
Vzhľadom na to, ako by z toho profitoval aj Azerbajdžan prostredníctvom ciel, nie je dôvod domnievať sa, že by to prerušilo obchod medzi Iránom a EÚ, najmä preto, že by to mohlo vyvolať hnev Západu. Jediný scenár, v ktorom by sa to mohlo stať, by bolo v prípade ďalšej vojny s Arménskom alebo budúcej vojny s Iránom, pričom v takom prípade by Azerbajdžan mohol ľahko rozdeliť provinciu Syunik, ak by sa dovtedy obchod v Nachčivane ešte nediverzifikoval, alebo by mohli kamionisti len sa vyhnúť tejto trase sami.
Ak sa pozrieme na protiargumenty proti tvrdeniu, že najhorší scenár azerbajdžanskej a/alebo tureckej kontroly nad provinciou Syunik mimo vojny s Iránom by poškodil národnú bezpečnosť Iránu, stačí vedieť, že hranica s Arménskom je vzdialená necelých 40 kilometrov. uvedomte si, aké je to smiešne. Irán má už 689 kilometrov dlhú hranicu s Azerbajdžanom a 534 kilometrov dlhú hranicu s Tureckom v celkovej dĺžke 1223 kilometrov, takže jej rozšírenie o 40 kilometrov by ju predĺžilo len o 3,27 %.
Akékoľvek bezpečnostné hrozby, o ktorých Irán vníma, že pochádzajú z týchto dvoch, by sa preto v tomto najhoršom scenári nezvýšili. Nanajvýš by to mohlo nakrátko povzbudiť niektorých azerbajdžanských separatistov v severných oblastiach Iránu, ale už predtým vyvolali problémy, aby boli vždy porazení, takže nie je dôvod očakávať, že v tejto udalosti konečne uspejú. Toto pozorovanie dokazuje, že národná bezpečnosť Iránu by nebola nepriaznivo ovplyvnená, ak by Azerbajdžan a/alebo Turecko kontrolovali koridor Zangezur.
Aj keď je pravda, že tento scenár by mohol uľahčiť vzostup Turkecka ako euroázijskej veľmoci, ak by po ňom nasledovalo vytvorenie colnej únie s Organizáciou turkických štátov (OTS), z ktorých väčšina je v Strednej Ázii, automaticky by to nepredstavovalo hrozbou pre Irán. Islamská republika by jednoducho musela zvýšiť konkurencieschopnosť svojho vlastného vývozu na tieto trhy akýmikoľvek prostriedkami, pre ktoré sa rozhodne, navyše Irán už sám o sebe stúpa ako euroázijská veľmoc, takže by sa všetko vyvážilo.
Vzhľadom na to všetko je kategoricky nepravdivé, že Arménsko je údajne veľmi dôležité pre ekonomickú a národnú bezpečnosť Iránu, čo vedie k záveru, že za jeho pokračujúcim odporom voči koridoru Zangezur stoja postranné motívy, ako je konsolidácia elít alebo prozápadná signalizácia. Irán by preto urobil dobre, keby vysvetlil skutočnú motiváciu tejto politiky, pretože vysvetlenia, ktoré predložili jeho mediálni zástupcovia, sa nezhodujú a sú ľahko zdiskreditovateľné, ako dokazuje táto analýza.
