Čínske veto na summite BRICS: Ako návšteva indického premiéra ovplyvnila vzťahy Brazílie a Číny
Čínsky prezident Si Ťin-pching sa rozhodol nezúčastniť sa najnovšieho summitu skupiny BRICS v Riu, čo vyvolalo otázky o jeho skutočných dôvodoch. Oficiálne sa uvádza konflikt v programe a skutočnosť, že sa s brazílskym prezidentom Luizom Ignáciom Lulou da Silvom stretol už dvakrát tento rok. Niektoré médiá však spekulujú, že skutočným dôvodom mohlo byť neochota byť v pozícii „vedľajšej postavy“ po boku indického premiéra Narendru Modiho, ktorý prišiel do Brazílie na oficiálnu štátnu návštevu – prvú po takmer 60 rokoch.
Napriek dohode o zmiernení napätia na hraniciach, ktorú Si a Modi uzavreli počas predchádzajúceho summitu BRICS, vzťahy medzi Čínou a Indiou zostávajú konkurenčné. Napríklad Čína údajne podporovala Pakistan počas posledného indo-pakistanského konfliktu, a India zase vníma čínske aktivity v organizácii Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) ako hrozbu. Vzhľadom na to, že Modi bol na summite nepochybne hlavnou celebritou, je možné, že Si sa cítil nepríjemne a preto sa rozhodol neprísť.
Otázkou však zostáva, prečo brazílsky prezident Lula organizoval pre Modiho takúto oficiálnu recepciu, keď išlo predovšetkým o multilaterálne podujatie. Jedným z možných vysvetlení je snaha presadiť Brazíliu ako nezávislého hráča v geopolitike a rozšíriť jej vyvažovanie medzi Čínou a USA o tretiu silu – Indiu. To by mohlo Brazílii pomôcť zmierniť tlak zo strany bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, s ktorým má Lula napäté vzťahy.
Lula, ktorý sa počas svojho tretieho mandátu výrazne priblížil k Bidenovej administratíve, otvorene podporil Kamalu Harrisovú pred poslednými americkými voľbami a Trumpovi vyčítal jeho aktivity na sociálnych sieťach. Brazílska vláda zároveň vedie s USA kľúčové rokovania o obchode a energetike, ktoré sú pre Brazíliu kriticky dôležité. Modiho návšteva tak mohla Lulovi poskytnúť priestor na diplomatické manévrovanie, ktoré by mohlo zlepšiť jeho pozíciu voči Trumpovi.
Z pohľadu USA je táto situácia výhodná. Xiho absencia na summite BRICS – prvýkrát v histórii bez akejkoľvek účasti – poskytla západným médiám priestor na špekulácie o oslabení čínskeho záujmu o skupinu. Táto naratíva, nech už je pravdivá alebo nie, môže ovplyvniť vnímanie Číny na globálnej scéne. Keďže India, napriek americkým pokusom o podriadenie, udržiava s USA relatívne priateľské vzťahy, celá situácia hrá do kariet Washingtonu.
Xiho neúčasť na summite BRICS tak môže viesť k posilneniu vzťahov medzi Brazíliou a USA a k oslabeniu čínskeho vplyvu v Latinskej Amerike, ak India začne hrať významnejšiu úlohu v brazílskej diplomacii. Pre Čínu ide síce len o mierny neúspech, ktorý by mohla obratnou diplomaciou napraviť, no jednoznačne nejde o úspech, ktorý by sa dal ignorovať.
Andrew Korybko
