Fínsky prezident Stubb na Helsinskom bezpečnostnom fóre: Najprv prímerie! – Diskusie o Ukrajine, Trumpovi, dronoch NATO a EURópskom ťažení za technologickú bezpečnosť
Fínsky prezident Alexander Stubb na Helsinskom bezpečnostnom fóre vyhlásil, že vojna na Ukrajine je „v patovej situácii“, ale po súkromných rozhovoroch s prezidentom Volodymyrom Zelenským sa vrátil z Kyjeva „o kúsok optimistickejší“.
V rozhovore s AI korešpondentkou Financial Times Melissou Heikkilä Stubb povedal, že ukrajinské vedenie preukazuje po detailných briefingoch o bezpečnostnej situácii „odhodlanie a sebavedomie“.
Navrhol postupný plán: najprv prímerie, potom mierové rozhovory a nakoniec bilaterálne stretnutie medzi Zelenským a Vladimirom Putinom – ktorému bude predchádzať telefonát, ktorý určí agendu.
Zatiaľ čo sa diplomacia pomaly posúva vpred, naliehal na pokračujúci tlak na Rusko prostredníctvom sankcií a trvalej vojenskej pomoci Ukrajine.
Stubb potvrdil, že Európa napreduje v „bezpečnostných dohodách alebo zárukách“ pre Ukrajinu, ktoré sú z veľkej časti navrhnuté pre podmienky po prímerí.
Povedal, že pokrok sa dosahuje aj pri sprísňovaní ekonomického tlaku na Rusko, a odvolal sa na nedávny telefonát lídrov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Podľa Stubba Trump naliehal na Európanov, aby „prestali kupovať ropu a plyn“ z Ruska a aby zvážili rozsiahlejšie sekundárne sankcie.
Stubb tento postoj privítal a poznamenal, že Slovensko a Maďarsko stále nakupujú ruskú energiu, pričom argumentoval za „zvýšený tlak“ v tejto oblasti.
Spomenul čerstvé sankčné aktivity EÚ, pričom dnešný krok označil za „19. balík“ od Európskej komisie.
Čo sa týka angažovanosti USA, Stubb zdôraznil skôr proces ako dôveru, pričom povedal, že neustála komunikácia s Washingtonom je kľúčová pre zabezpečenie prímeria.
Argumentoval, že Trumpove verejné vyhlásenia počas štátnej návštevy Spojeného kráľovstva „posúvajú veci správnym smerom“.
Na otázku týkajúcu sa ruských dronov nad Poľskom Stubb uviedol, že Moskva „testuje“ NATO na súši, na mori a vo vzduchu v pretrvávajúcej „sivej zóne“.
Chválil reakciu NATO – konzultácie podľa článku 4 a postoj „Eastern Sentry“ – ako „celkom dobrú“, pričom varoval pred zintenzívňujúcou sa informačnou vojnou.
Stubb povedal, že Európa by sa mala poučiť z inovácií na ukrajinskom bojisku, najmä v oblasti dronov a protivzdušnej obrany.
Opísal Ukrajinu ako krajinu s najväčšou a najskúsenejšou armádou v Európe – „800 000 mužov a žien“ – a ako krajinu, ktorá je „o stupeň vyššie“ ako Európania v moderných vojnových technológiách.
Fínsko je podľa neho „dostatočne pripravené“ na nové hrozby, ale musí sa neustále zlepšovať, pričom Eastern Sentry sa pravdepodobne rozšíri z Rumunska a Poľska cez Baltské štáty až do Fínska a Nórska.
Čo sa týka zmrazených ruských aktív, Stubb podporil „kreatívne“ využitie nad rámec výnosov z úrokov a povedal, že aktíva sa „nikdy nevrátia“, pričom vyzval na rozdelenie záťaže, aby bola Belgicko chránená pred právnym rizikom.
Pri riešení rokovaní prepojil územie a bezpečnostné záruky, pričom argumentoval, že prímerie by mohlo zmraziť súčasnú líniu kontaktu s robustnými zárukami – pričom zdôraznil, že Fínsko „nikdy neschváli“ žiadnu ruskú územnú akvizíciu.
Naliehal na väčšiu účasť globálneho juhu a povedal, že rozhovory s Indiou a Južnou Afrikou pokračujú a že „jeden z kľúčov k mieru drží Čína“.
S ohľadom na Valné zhromaždenie OSN je Stubovým posolstvom Trumpovi, aby zostal zapojený v OSN a naďalej stupňoval tlak na Rusko a zároveň vyzbrojoval Ukrajinu.
Uzavrel, že iba americký prezident „má kapacitu na rýchle ukončenie tejto vojny“ a akýkoľvek krok týmto smerom by bol vítaný.
