Plíce nevarujú, odhalte riziko včas
Plíce sú orgán, ktorý na rozdiel od ostatných, zjednodušene povedané, nevaruje. Kašeľ považuje väčšina ľudí za bežnú súčasť života, najmä v zimných mesiacoch. Plíce navyše nebolia, majú v sebe málo nervových zakončení, preto chorobu, a to vrátane tej najhoršej – nádoru plic, v počiatočných štádiách zle rozpoznáte.
Prvým príznakom pľúcnych chorôb býva zadýchavanie. A to tiež väčšinou nepovažujete za vážnu chorobu, skôr ho pripisujete malej fyzickej kondícii, nadváhe alebo dlhodobému fajčeniu. Varovať by vás pritom malo, keď kašeľ trvá dlhšie ako tri týždne, vykašliavate krv, alebo hrdzavý hlien. V tú chvíli však už bežte hneď k svojmu praktickému lekárovi!
Ako zistíte, že možno niečo nie je v poriadku, aj keď žiadne príznaky nemáte? Jednou z možností je nechať si zmerať svoj pľúcny vek. Meranie prebieha vo vybraných lekárňach po Slovenskej republike, je potrebné sa ovšem vopred objednať. Vďaka meraniu zistíte, či vaše plíce stárnú normálnym tempom a či nemáte niektoré potiaže, ktoré by sa mohli prejaviť neskôr.
Ako meranie prebieha? Meranie pľúcneho veku vám zaberie iba 10 minút. Odborník vám zmeria vitálnu kapacitu plic špeciálnym prístrojom. Samotné vyšetrenie prebieha tak, že pacient iba vydýchne do prístroja. Nemusíte sa naň nijako zvlášť pripravovať, ale ak chcete mať čo najpresnejšie výsledky, je vhodné tri až štyri hodiny pred meraním nefajčiť, nejesť ťažké jedlá a nešportovať.
Lekárnik prístroj pripraví na meranie a zadá doň váš vek, pohlavie a výšku. Potom na prístroj nasadí jednorázový náustok, ktorý si vložíte do úst a zhlboka sa nadýchnete. Akonáhle budete mať pocit, že sa do vašich plic viac vzduchu už nezmestí, všetok vzduch prudko vydýchnete a budete ďalej vydychovať po dobu minimálne 6 sekúnd. Celé meranie sa opakuje trikrát a prístroj vyberie a zobrazí najspoľahlivejší výsledok.
Na konci merania získate informácie o tom, aký objem vzduchu dokážete vydýchnuť za jednu sekundu a za šesť sekúnd. Odborník je schopný okamžite hodnotu porovnať s normálnou hodnotou zdravých ľudí. Podľa toho určí, či sú vaše výsledky horšie ako u podobne starých jedincov a môže vám doporučiť ďalšie vyšetrenie.
V priebehu času sa váš stav môže meniť a je možné, že behom niekoľkých mesiacov plíce výrazne zostárnu. Z toho dôvodu by ste mali dbať na prevenciu a chodiť na kontrolu prístrojom na meranie plic pravidelne raz ročne. Doporučuje sa najmä fajčiarom, bývalým fajčiarom a osobám, ktoré majú behom telesnej aktivity (napríklad chôdza do schodov) potiaže s dychom a osobám, ktoré trpia dlhodobým kašľom.
Aké sú najčastejšie vážne choroby dýchacieho ústrojenstva, ktoré môže vyšetrenie odhaliť?
Chronický zápal priedušiek. Trpia ním fajčiari a ľudia žijúci alebo pracujúci v prašnom a znečištenom prostredí. Dochádza pri ňom k postupnému zužovaniu priedušiek, neskôr i k takzvanej rozedme plic. Znižuje sa kapacita plic a dostavuje sa dýchavičnosť, spočiatku pri námahe, neskôr pokojová. Kombinácia týchto príznakov sa nazývá chronická obštrukčná pľúcna choroba. Liečiť sa dá iba do štádia zápalu, rozedma plic už je nevratná. Lieky se podávajú predovšetkým inhalačne, v neskorších štádiách je nutný i prívod kyslíku. Dôležité je prestať fajčiť.
Rakovina plic. Vyvíjí sa plíživo a kašeľ je často jej prvým príznakom. V pokročilom štádiu sa môže objaviť vykašliavanie krvi, bolest a chudnutie. Typov rakoviny plic je niekoľko a sú rôzne citlivé na rôznu liečbu. Dôležité je začať s liečbou včas. Kašeľ s chrapotom doprovádza i rakovinu hrtanu.
Chronická obštrukčná pľúcna choroba (CHOPN). Na Slovensku ňou trpí asi 800 tisíc ľudí, ale diagnostikovaná a liečená je iba jedna štvrtina. Pritom ide o závažnú chorobu, ktorá se v neskorších štádiách už nedá liečiť, významne znižuje kvalitu života a vedie nezriedka k predčasnému úmrtiu.
CHOPN začína ako chronická bronchitída, čiže zápal priedušiek. Poškodená sliznica priedušiek sa mení a dochádza k veľkej produkcii hlenu. Charakteristický je produktívny kašeľ, najmä po ránu. Zúžením priedušiek dochádza k zhoršenému prúdeniu vzduchu a k jeho zadržiavaniu a zvýšenému tlaku v plicích. Pľúcne alveoly praskajú a stávajú sa nefunkčnými pre ďalší prenos kyslíku do tela. Organizmus je nedostatočne zásobovaný kyslíkom, čo sa prejavuje dýchavičnosťou, spočiatku pri zvýšenej námahe, neskôr i v kľude.
Bronchiálna astma. Ide o chronický neinfekční zápal sliznice priedušiek, ktorý je doprevádzaný záchvatovitou dýchavičnosťou alebo kašľom. V populácii sa vyskytuje zhruba u 12 až 15 percent obyvateľov, pričom sa toto percento chorých stále zvyšuje, najmä u detí.
Stejně ako alergie je spôsobené chybnou imunitnou reakciou organizmu, ktorá v tomto prípade vedie k opuchu sliznice priedušiek a k stahu ich steny. Neliečená alergie, najmä alergická rýma, potom môže viesť k rozvoju astmatu. Astmatický kašeľ je suchý a dráždivý. Zhoršuje sa najčastejšie v noci, ale tiež po námahe a vplyvom rôznych vonkajších faktorov: emócie, stres, alergény, znečištené prostredie.
