Modrý Mesiac, krvavý Mesiac, bledý Mesiac – všetky poetické názvy pre našu prirodzenú družicu sú síce krásne, ale vo finále veľmi mätúce. Akú farbu Mesiac skutočne vyžaruje, čo ju prípadne ovplyvňuje a prečo sa niekedy mení? Na toto všetko pozná veda odpoveď a nutno pripustiť, že je to (ako takmer vždy) neuveriteľne fascinujúce.

V prvom rade je nutné vysvetliť, že Mesiac sám o sebe samozrejme žiadne svetlo nevyžaruje. Odráža iba to, ktoré naň dopadá zo Slnka. O to je ale možno záhadnejšie, prečo sa nám zo Zeme zdá farba čas od času trochu iná, ale všetko má pevný základ vo fyzike a dá sa to vysvetliť.

Svetlo putujúce atmosférou.
„Mesačné horniny tvoria prevažne svetlo sivé anortozity s tmavšími oblasťami tvorenými bazaltom,“ hovorí vedúca vedeckej komunikácie Lunar and Planetary Institute Christine Shupla. Dodáva, že sivá hornina pohlcuje energiu rovnomerne naprieč celým spektrom a rovnako tak ju odráža. Čo farbu mení, je v skutočnosti naša atmosféra a procesy podliehajúce rozptylu svetla v nej. Ak je Mesiac vysoko na oblohe, prechádza jeho svetlo atmosférou po relatívne krátkej dráhe a k pozorovateľovi sa tak dostáva takmer celé spektrum. Keď je však nízko nad obzorom, jeho svetlo k pozorovateľovi cestuje cez atmosféru dlhší čas, čo znamená, že viac podlieha rozptylu v molekulách kyslíka a dusíka, čím sa farba mení.

Viditeľné svetlo má rozsah medzi 380 nanometrami, zodpovedajúce fialovej farbe, a 750 nanometrami, ktoré pre zmenu zodpovedajú červenej. Najviac sa rozptyľuje modré svetlo, a preto Mesiac v blízkosti horizontu často pôsobí oranžovo až načervenalý. Jav sa ešte viac prejavuje počas úplného zatmenia Mesiaca, kedy sa nachádza v tieni Zeme a jediným svetlom, ktoré ho osvetľuje, je to, ktoré k nemu prešlo zemskou atmosférou. Všetko modré svetlo sa cestou rozptýli a na Mesiac tak dopadá už len červená a oranžová zložka.

Ďalšie faktory.
Nie je to ale len zábavné chovanie svetla v našej atmosfére, ktoré ovplyvňuje to, ako Mesiac vidíme. Ide samozrejme tiež o prach, smog alebo sopečný popol, ktoré zostávajú v atmosfére a môžu uprednostniť rozptyl buďto červeného, alebo naopak modrého svetla – Mesiac tak z nášho pohľadu opäť mení farby. A potom tu je tiež refrakcia (či lom svetla, ak chcete), vďaka čomu môže dokonca dôjsť ku krátkym zábleskom zeleného svetla. To všetko umí kus skaly, ktorá sa pred dávnou dobou oddelila priamo z masy našej planéty a ktorá s nami stále zostáva vo veľmi tesnom objatí.
Zdroj: Live Science, Lunar and Planetary Institute