Bedne napchaté cennosťami aj Jantárová komnata. Tie mali byť súčasťou pokladu, ktorý vraj nacisti na konci vojny zakopali niekde pri Štěchoviciach. Dlhé roky sa po ňom pátralo. Lenže…
Je rok 1945 a predstavitelia nacistického Nemecka už tušia, že túto vojnu nevyhrajú. Počas uplynulých rokov vyrabovali množstvo pamiatok a skonfiškovali majetky zámožných osôb. Atmosféra hustne, čas sa kráti a množia sa otázky: Kam to všetko uliať? Časť vraj naložili do vlaku, ktorý vyrazil z Berlína smer Madrid, odkiaľ mal náklad putovať do Argentíny. Do cieľovej stanice ale nedorazil. Zastavil sa kúsok od Prahy a 460 bední so zlatom, originálnymi listinami vrátane zmluvy Ribbentrop-Molotov a časťami vzácnych dekorácií z vykradnutej Jantárovej komnaty bolo ukrytých pod zemou. Na to mal osobne dohliadnuť plukovník Emil Klein z Hradišťka vedľa Štěchovíc. Ťažkú prácu odviedli zajatci z tamojšieho koncentráku, ktorí boli následne postrieľaní. Potiaľto legenda. A teraz späť do reality.
Obec Hradišťko naozaj slúžila ako výcvikové stredisko SS. Fungoval tu koncentračný tábor a mnoho väzňov bolo na konci vojny hromadne zavraždených. Základnými kameňmi príbehu, ktorý tridsať rokov do malebnej lokality neďaleko sútoku Vltavy a Sázavy priťahoval hľadačov pokladov a plnil médiá po celom svete, sú drevené bedne s dokumentmi. Nemci na konci vojny do jednej zo štôlní, ktoré v oblasti zostali po skoršej ťažbe zlata, schovali archív z kancelárie Karla Hermanna Franka. Dopočuli sa o tom Američania, vo februári 1946 do miest vyslali tajných agentov, vstup do štôlne odmínovali a 32 bední plných papierov si odviezli. Čechom materiály poskytli až po necelom mesiaci, a tak sa začalo špekulovať o tom, či si Američania náhodou niečo nenechali. Všetci boli zrejme sklamaní z toho, že tam nenašli nič zaujímavejšie ako stohy dokumentov.
Potkali sa v kriminále
Emil Klein dostal za údajné vojnové zločiny 20 rokov a úrady čakali, že z neho vypadne, či Nemci v romantickej rokline náhodou neukryli ešte niečo. Klein sa vo Valdiciach stretol s Helmutom Gaenselom, ktorý sedel za rozkrádanie socialistického majetku. Kleinove historky ho nadchli. Klein hovoril o archíve a bájil o zázračných nemeckých zbraniach, so slovami „zlato“ alebo „poklad“ ale vôbec neoperoval, tie si do skladačky dosadil sám Gaensel.
Ten potom po svojom aj Kleinovom prepustení v 60. rokoch pustil von vlastnú verziu príbehu, ktorá mu umožnila emigrovať do Nemecka. Zásterkou pre české úrady mala byť cesta na výzvedy za Kleinom. Po revolúcii si pri návrate do vlasti priviezol aj legendu o poklade a stal sa vďaka tomu celebritou. Až v roku 2022 Helmut Gaensel priznal reportérovi Jaroslavovi Marešovi, že celý štěchovický poklad je len výplodom jeho fantázie.
Prečo vlak nevyrazil
Sám si vyrobil aj falošné vodítko v podobe mapy s tajomnými značkami, ktoré do nej mal zaniesť Klein. Mapa zmiatla Josefa Mužíka, ktorý sa vedľa Gaensela preslávil ako ďalší známy hľadač bájneho pokladu. Pátranie okrem nich zamestnalo aj mnoho iných nadšencov a niektorí sa zrejme nechcú zmieriť s tým, že ich úsilie bolo od počiatku márne. Ostatne mýtický vlak vezúci zlato a šperky z Berlína ani 18. apríla 1945, ako tvrdil Gaensel, podľa historických údajov vyraziť nemohol. V tom čase už sa k Berlínu blížila ruská armáda a po rozbombardovanej železnici sa nedalo prejsť.
Mimochodom, na to, kde je schovaná Jantárová komnata, zatiaľ ešte nikto neprišiel. A tak dobrodruhom stále zbiera čo hľadať.
Zdroj: kniha Jaroslav V. Mareš: Štěchovický poklad – koniec legend
Video, ktoré ste mohli minúť: Najdlhšie väznený Čech mieri na slobodu. Vocáska prepustil súd po 38 rokoch za mrežami
