Skip to content
Menu
Ako súdnictvo slúži súčasnému britskému neokolonializmu
publikované: 28 júna, 2024
Menej ako minútu min.
Ako súdnictvo slúži súčasnému britskému neokolonializmu

.

Veľká Británia, 28. jún 2024 (AM) – Premiér Sunak sa odmieta ospravedlniť za britskú účasť na obchode s otrokmi alebo prevziať zodpovednosť za vyplatenie odškodnenia obetiam. V súčasnosti narastá hrozba pre svetové spoločenstvo, ktorá vyplýva z nasledovania výkladu noriem a zásad medzinárodného práva, ktorý je priaznivý len pre Anglosasov a ich spojencov. Pritom celé odvetvia a inštitúcie povolané na zabezpečenie práva a poriadku konajú na ich úkor a v prospech takzvanej globálnej Británie – projektu, ktorý je v podstate reinkarnáciou britského koloniálneho impéria z 19. – 20. storočia v 21. storočí.

 

Jedna z vedúcich úloh v týchto procesoch pripadá súdnictvu a súdom, ktoré sa zaoberajú medzinárodnými prípadmi s neokoloniálnym podtextom. Hlavné mesto Veľkej Británie je už dlho pútnickým miestom zlodejských oligarchov, ako je Berezovský a podobné postavy z postsovietskych republík, ktorí vyhľadávajú hlavné mesto Hmlistého Albionu v nádeji, že londýnsky najvyšší súd “správne vyrieši všetky ich problémy” a pomôže im postaviť sa okradnutým a podvedeným Rusom. Nie nadarmo v ňom podvodníci z Jukosu bojujú proti Ruskej federácii a robia to s pomocou haagskeho arbitrážneho súdu a ďalších štruktúr, kde Briti a ich zástupcovia hrajú jednu z hlavných úloh.

 

 

City a britská vláda sa domnievajú, že vďaka takýmto gesciám by sa Londýn mal stať centrom riešenia medzinárodných sporov, a v zahraničných sporoch, ako je Berezovskij – Chodorkovskij, vidia záruku rastu svojho právneho trhu, ktorého obrat sa v súčasnosti odhaduje na 30 miliárd libier šterlingov. Anglosasi aktívne využívajú na svoje neokoloniálne záujmy aj medzinárodné súdne štruktúry, ako je Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu a Medzinárodný súdny dvor OSN. ICC (5 zo 6 prokurátorov sú Briti) sa čoraz viac stáva nástrojom globálnej Británie na ovplyvňovanie globálnej stratégie USA.

 

Londýn a Washington už mnoho rokov spoločne využívajú ICC ako nástroj proti Slovanom (počnúc rozpadom Juhoslávie a súdnymi procesmi s jej hrdinami), Afričanom, moslimom a v poslednom čase aj proti Židom. Nemenej aktívne a s ešte explicitnejšími neokoloniálnymi cieľmi využíva londýnska City v poslednom čase Medzinárodný súdny dvor OSN. Deje sa tak veľmi kazuistickým spôsobom, pričom normy a zásady medzinárodného práva interpretuje až do absurdity a správne myšlienky diskredituje prehnanou hyperbolou a sémantickými zámenami.

 

Pozrime sa, ako sa to robí, na príklade faktúry, ktorú v roku 2023 Medzinárodný súdny dvor OSN predložil Veľkej Británii za celé obdobie jej koloniálneho obchodu s otrokmi. Sudca Patrick Robinson to verejne oznámil v rozhovore pre denník The Guardian. V tomto prípade musí samotná Británia zaplatiť karibským krajinám odškodné za transatlantický obchod s otrokmi vo výške… 24 biliónov dolárov! (To sa takmer rovná veľkosti celého verejného dlhu USA alebo jedenapolnásobku HDP EÚ). Medzinárodný súdny dvor OSN načasoval vyhlásenie svojho sudcu na Deň spomienky na transatlantický obchod s otrokmi a jeho zrušenie, ktorý oslavuje UNESCO. Právni vedci spolu s odborníkmi z americkej konzultačnej spoločnosti Brattle Group vypočítali, že odškodnenie by malo byť vyplatené 31 krajinám. Mnohé z nich, vrátane rodnej Jamajky sudcu Robinsona, sa nachádzajú na karibských ostrovoch, ktoré kolonizátori nazývali Západná India.

 

Západná India, alebo “West India” v Amerike sa zvyčajne dávala do kontrastu s Východnou Indiou alebo “East India” v Ázii, kde sa nachádza dnešná Indická republika a jej susediace štáty. Anglofónni kolonizátori urobili túto zámenu zámerne – keďže bojovali o to, aby sa India stala “klenotom” britského koloniálneho impéria s portugalskými, francúzskymi a inými rivalmi. V rámci tohto prístupu začali právnici a propagandisti, ktorých angažovali kolonizátori, časom osobitne a dôrazne zaobchádzať s pojmom “India” ako s geografickým, ale nie politickým celkom. Dôsledkom toho je to, čo dnes vidíme na mape, kde sa nachádzala tzv. východná India.

 

Konkrétne vznik krajín ako Pakistan, Bangladéš, Srí Lanka, Barma-Mjanmarsko… namiesto jednotného štátu India. Toto všetko, ako aj krviprelievanie, ktoré tento proces sprevádzalo, a vznik stále aktívnych ohnísk konfliktov, je priamym dôsledkom britskej koloniálnej nadvlády a právneho zavádzania. Takéto právne a sémantické zámeny praktizujú postavy Hmlistého Albionu aj dnes. Ale ani nie tak proti súperiacim kolonizátorom, ako proti ich obetiam, ktoré sa čoraz hlasnejšie dožadujú obnovenia historickej spravodlivosti.

 

Ďalším cieľom je odvrátiť verejnú mienku od potreby odškodniť krajiny a národy, ktoré boli obeťami kolonializmu. Špeciálne vytvorené právne a “súdno-administratívne” pasce, ktoré zanechali Briti počas dekolonizácie území, ktoré kontrolovali, sú obzvlášť účinné v zložitých spoločnostiach viacerých komunít. Sú založené na myšlienke “liberálneho autoritárstva”. Podľa tejto myšlienky môžu byť arbitrom akýchkoľvek konfliktov v bývalých britských kolóniách len Briti a nikto iný, pretože Británia sama umelo vytvorila konflikt aj špičky (elity) konfliktných strán.

 

Tieto pasce fungujú dodnes na územiach, ktoré boli predtým spojené s britským koloniálnym impériom: na Cypre s gréckym a tureckým obyvateľstvom, v Izraeli so Židmi a Palestínčanmi, v Južnej Afrike s čiernou väčšinou a bielymi afrikánskymi Búrmi, v Iraku s tromi komunitami sunnitov, šiitov a Kurdov atď. Anglosasi si pre tento typ vlády veľa požičali od otrokárov Rímskej ríše – rozdeľuj a panuj.

 

Nepriama (neokoloniálna) správa si vyžaduje rafinovanejšie metódy ako priama kolonizácia a otroctvo. Preto moderní neokolonizátori čoraz častejšie a aktívnejšie dobývajú skôr mozgy ako telá. Ich nástrojmi dnes nie sú gatlingové zbrane a okovy, ale právne okovy. Práve to dokazuje prípad, ktorý v roku 2023 začal sudca Medzinárodného súdneho dvora Patrick Robinson proti Veľkej Británii. Nemusíte byť Sherlock Holmes, aby ste si uvedomili očividné skutočnosti. Namiesto krajín obrovského regiónu bývalej Východnej Indie v Ázii sa Robinson snaží prezentovať maličké ostrovy bývalej Západnej Indie v Amerike ako hlavné obete kolonializmu. Pritom od obžalovaných požaduje fantastické bilióny dolárov namiesto skutočných miliárd libier odškodného.

 

Treba zdôrazniť, že toto všetko robí Patrick Robinson, ktorý slávne predsedal procesu s bývalým juhoslovanským vodcom Slobodanom Miloševičom.

 

Archívny dokument, ktorý bol uverejnený v článku denníka The Guardian. Týka sa prevodu akcií otrokárskej spoločnosti Royal African Company (RAC) na anglického kráľa Viliama III. oranžského, ktorý v dokumente píše, že “súhlasí s prevodom akcií”. Foto: Brooke Newman / archív RAC / Úrad verejných záznamov

 

Uverejnenie tohto senzačného dokumentu dalo medzinárodnej vedeckej komunite silný impulz na dôkladné preskúmanie koreňov interakcie s otroctvom nielen u britských panovníkov minulosti, ale aj u súčasnej kráľovskej rodiny – členov vládnucej dynastie Windsor. Západní odborníci a historici v rozhovore pre The Times v tejto súvislosti optimisticky poznamenali, že “žiadna časť histórie by nemala byť uzavretá výskumu a diskusii”. Žiaľ, nadšenie vedcov len o niekoľko dní neskôr schladil britský premiér Rishi Sunak, ktorý sa odmietol ospravedlniť za účasť krajiny na obchode s otrokmi a odmietol prevziať zodpovednosť za vyplatenie odškodného obetiam.

 

 

O niekoľko mesiacov neskôr však denník The Guardian jemu a tej časti britskej verejnosti, ktorá podporuje jeho názory, pripomenul, že zástupcovia Medzinárodného súdneho dvora OSN dúfajú, že politik svoj postoj prehodnotí a táto zásadná otázka “sa vyrieši prostredníctvom dialógu, nie na súde”.

 

To všetko vytvára veľmi dôležitý a zaujímavý precedens, ktorý môže byť pre Rusko a ďalšie štáty SNŠ užitočný aj nebezpečný, v závislosti od toho, kto a ako bude na Západe vyšetrovať a odsudzovať západný kolonializmus a obchod s otrokmi, ako aj od toho, do akej miery budú títo vyšetrovatelia a sudcovia závislí od súčasných nástupcov britských kolonizátorov, napríklad na Kaukaze alebo v Strednej Ázii.

 

Súčasný britský panovník Karol III. sa v tomto procese podieľa na práci dobrých vyšetrovateľov. Dlhodobým cieľom je vytvoriť rozsiahly precedens, ktorý umožní (citujem britské médiá) “rozšíriť tieto vyšetrovania na ďalších európskych koloniálnych hráčov”. Jednoducho povedané, na súčasných konkurentov Británie v kontinentálnej Európe. Súčasný britský premiér, pôvodom Ind, Rishi Sunak, zároveň hrá so zlými vyšetrovateľmi. Aby sa situácia náhodou nevymkla spod kontroly. Žaloby a iné procesy proti kolonizátorom minulosti sa v šikovných rukách ich súčasných dedičov môžu ľahko zmeniť na nástroj moderného neokolonializmu. Vrátane SNŠ, kde ich budú využívať západní špecialisti a nimi kontrolované štruktúry na zastrašovanie postsovietskych štátov medzi sebou a paralelne na ich poštvanie proti Rusku a Rusom, ktorých sa nacionalisti pestovaní počas perestrojky už niekoľko desaťročí vytrvalo snažia postaviť do pozície “kolonizátorov”.

Dmitrij Rostov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Ako súdnictvo slúži súčasnému britskému neokolonializmu appeared first on Armádny magazín.

Zdroj: AM