Bráničná kýla: Príčiny, prejavy a možnosti liečby
Bráničné kýly sú pomenované podľa ich anatomickej lokalizácie v určitých miestach bránice. Delia sa napríklad aj podľa ich vzniku na úrazové/traumatické alebo vrodené, spojené s poruchou vývoja pažeráka.
Najčastejšou bráničnou kýlou je takzvaná hiátová hernia. Ak sa hovorí o bráničnej kýle, zvyčajne sa myslí práve tento typ. „Je to stav, keď sa nad bránicu v otvore pre priechod pažeráka z hrudníka do brušnej dutiny dostáva brušná časť pažeráka a časť žalúdka. Môže ísť len o malú časť žalúdka nadväzujúcu na pažerák, takzvanú kardiu, ale aj o kardiu celú aj s časťou tela žalúdka a výnimočne aj o žalúdok celý. Okrem hiátovej hernie sú ostatné typy bráničných kýl vzácne a ich diagnostika je obtiažna. V praxi sa veľmi často jedná o vedľajší nález na snímku hrudníka alebo CT vyšetrení, ktoré bolo vykonané z iných dôvodov,“ upresňuje MUDr. Jiří Jungwirth.
Pacienti sa pýtajú, ako sa dopracovali k bráničnej kýle. Môže za to ich životný štýl, alebo k nej mali nejaké vrodené dispozície? „Ako príčina vzniku sa uvádza nedostatočnosť či ochablosť spojivového tkaniva v oblasti, kde sa pažerák spája so žalúdkom, a oblasti, kde pažerák prechádza otvorom v bránici. Vieme však, že na jej vznik má vplyv niekoľko faktorov alebo patologických stavov. Sú to okrem iného obezita a tiež dlhodobé nadmerné používanie takzvaného brušného lisu napríklad pri zápche alebo určitých silových športoch,“ vymenúva lekár. „Vplyv na vznik bráničnej kýly môže mať aj dlhodobý ťažký zápal pažeráka v jeho konečnej časti alebo poleptanie pažeráka. Oba tieto stavy môžu viesť ku skráteniu pažeráka a vytiahnutiu časti žalúdka do hrudníka.“
„Malú hiátovú kýlu poznáme spravidla len ako vedľajší nález pri gastroskopii, RTG žalúdka alebo CT brucha. Väčšie hiátové kýly sa môžu prejavovať napríklad tlakom na hrudníku. Vyložene typické ťažkosti však pacienti nemajú. Niekedy sú osoby s väčšou hiátovou kýlou opakovane vyšetrované na kardiológii kvôli akútnemu infarktu myokardu, no ako príčina ťažkostí je nakoniec označená práve hiátová kýla. Je však nutné zdôrazniť, že pri bolesti na hrudi je okamžité vyšetrenie kardiológom jediný správny postup. Spoliehať sa na to, že má pacient ťažkosti spôsobené hiátovou kýlou, a nevykonať kardiologické vyšetrenie môže mať fatálne dôsledky,“ zdôrazňuje odborník. „V poslednej dobe stále častejšie vyšetrujeme pacientov, u ktorých dochádza v noci v ľahu k zatekaniu žalúdočného obsahu vysoko do pažeráka a ďalej až do hrtana. Následkom toho sa objavujú dlhodobé zápaly hrtana,“ hovorí lekár a dodáva: „V noci môže pacient veľmi malé množstvo agresívneho žalúdočného obsahu vdychovať do pľúc, ani by si to neuvedomoval. Výsledkom sú opakujúce sa zápaly dýchacích ciest a dlhodobé poškodenie pľúc. Môže to byť jeden z faktorov, ktoré sa okrem iného podieľajú na zhoršení astmy.“ Údaje o počte chorých sa v literatúre rôznia, zvyčajne ide o 20–30 % populácie. Subjektívne ťažkosti má však len veľmi malá časť chorých.
Ako podotýka MUDr. Jungwirth, problematika hiátovej kýly (a platí to o kýlach všeobecne) je zložitá. Doby, keď sa určité tkanivo jednoducho prišilo k inému, sú podľa neho minulosťou. „Odporučil by som čitateľom, aby sa o mimoriadne zložitej problematike bráničných kýl poradili u odborníkov a ušetrili si štúdium internetu, ktoré ich môže skôr dezinformovať,“ upozorňuje.
„Ak je bráničná kýla malá, tak ju spravidla neoperujeme. Operujú sa až väčšie bráničné kýly, kde je jasné, že budú postupovať, teda zväčšovať sa, a ich operácia by bola čím ďalej obtiažnejšia. Čím väčšia hiátová kýla, tým horšie dlhodobé výsledky operácie,“ hovorí odborník. „Trochu iná je problematika u najčastejšie sa vyskytujúcich hiátových kýl – sklzových axiálnych hernií. Malé kýly s refluxom sa dobre zvládnu užívaním liekov, diétnymi a režimovými opatreniami. V prípade väčších kýl s ťažším refluxom pacientov operujeme. Operácie sa vykonávajú laparoskopicky. Indikácia operačného riešenia je však zodpovedným rozhodnutím a patrí len do kompetencie chirurga, ktorý sa dlhodobo týmito zákrokmi zaoberá,“ uzatvára chirurg.
„Na prechode medzi pažerákom a žalúdkom je anatomicky a funkčne uspôsobený aparát, ktorý sa stará o to, aby potrava bez problémov prechádzala do žalúdka, ale aj aby sa nevracala späť do pažeráka, aj keď je žalúdok bez potravy a obsahuje len žalúdočné šťavy. Poškodenie tohto aparátu je najčastejšie spojené práve s výskytom hiátovej sklznej kýly,“ podotýka MUDr. Jungwirth.
Hiátová hernia býva spojená s refluxom, teda stavom, keď žalúdočná šťava, ktorá je kyslá a obsahuje niektoré ďalšie agresívne látky slúžiace k nášmu správnemu tráveniu, zateká do pažeráka. Súbeh hiátovej kýly a refluxnej choroby je tak častý, že sa oba tieto pojmy zamieňajú.
Pomerne typické ťažkosti spôsobuje reflux (zatekanie žalúdočnej šťavy do pažeráka), ktorý vytvára zápal sliznice pažeráka. Výsledkom je takzvané pálenie záhy. Pri ťažších zápaloch, ktoré poškodia sliznicu výrazne, môžu v pažeráku vznikať vredy, ktoré sa prejavia bolesťou pri prehĺtaní (ale aj v pokoji), pocity tlaku za prsnou kosťou pri prehĺtaní potravy až väznením sústa.
Malá bráničná kýla vo vyššom veku býva častým vedľajším nálezom pri vyšetreniach žalúdka a nemusí nutne podľa odborníkov vadiť.
