Zubná sklovina je najtvrdší materiál v ľudskom tele. Je z 96 % tvorená minerálmi, prevažne hydroxyapatitom (zlúčenina vápnika a fosforu), zvyšné 4 % sú organické látky. Úlohou skloviny je chrániť zub pred baktériami, ktoré spôsobujú zubný kaz, aj pred vonkajšími vplyvmi ako chlad alebo horúčava. Aj napriek svojmu prvenstvu v tvrdosti je sklovina náchylná na narušenie, čo vedie k nepríjemným bolestiam aj k vyššej kazivosti. Poškodenie skloviny je bohužiaľ nevratné, a preto by sme sa mu mali snažiť maximálne predchádzať.
Prečo k poškodeniu skloviny dochádza
Postupná strata skloviny, inak nazývaná erózia, je s pribúdajúcim vekom pomerne častý jav. Niektoré faktory ale môžu jej úbytok urýchliť.
Sklovinu v prvom rade poškodzujú kyslé šťavy, ktoré sú obsiahnuté v niektorých nápojoch (ovocné šťavy, káva alebo čaj), agresívne sú aj naše vlastné žalúdočné šťavy. Na sklovine sa môže podpísať aj užívanie niektorých liekov, ktoré buď majú priamy negatívny dopad na vývoj a štruktúru zubnej skloviny, alebo narušujú schopnosť slín chrániť zuby – sliny sú totiž zásadité, čím neutralizujú kyslosť v ústach. Niektoré prípravky ovšem znižujú pH v ústach a zvyšujú tým kyslosť slín, ktoré potom nedokážu kyslé prostredie neutralizovať.
Ďalšou príčinou erózie býva mechanické poškodenie. K tomu môže dochádzať, ak pri čistení zubov používame príliš veľkú silu, zvlášť ak máme kefku s tvrdými štetinami. Rýchle opotrebovanie skloviny hrozí tiež osobám, ktoré trpia bruxizmom (škrípanie zubov), je preto dôležité pokúsiť sa toto ochorenie čo najskôr riešiť.
Aké sú následky narušenej skloviny
Úbytok zubnej skloviny sa obvykle najprv ohlási zvýšenou citlivosťou na horúce a studené. Na povrch zubu sa totiž dostáva vrstva pod sklovinou – dentín, ktorý je prepojený kanálikmi s vnútrom zubu, kudy prechádzajú nervy. Tým začne dochádzať k podráždeniu nervov, a teda k nepríjemnej bolesti. Dentín je na rozdiel od bielej skloviny svetlo žltý a mäkší, a preto pri strate skloviny zuby žltnú, krehnú a môžu sa lámať.
Ako sklovinu čo najlepšie chrániť
Zubná sklovina je to jediné, čím sa zub môže brániť proti baktériám, teda proti tvorbe zubného kazu. Kaz totiž nie je nič iné ako narušenie skloviny kyselinami, ktoré sú produkované baktériami usadenými v zubnom plaku. A aj keď sú kvalita zubnej skloviny aj jej náchylnosť k poškodeniu často podmienené geneticky, môžeme problémom aspoň do určitej miery predchádzať.
Tu je niekoľko rád, ktoré pomôžu udržať sklovinu čo najdlhšie zdravú a pevnú:
Dodržiavanie ústnej hygieny
Pravidelné čistenie zubov je to hlavné, čo pre svoje zuby môžeme urobiť. Pri správnom čistení dochádza k odstráneniu zubného plaku aj zvyškov stravy, a baktérie sa tak nemôžu množiť. Zubári odporúčajú čistiť zuby po každom jedle a dostatočne dlhú dobu, čo je minimálne dve minúty. To je v praxi často nereálne, ale potrebnú starostlivosť by sme svojmu chrupu mali dopriať aspoň dvakrát denne – ráno a večer. Ovšem vyvarujte sa príliš vehementného čistenia, ktoré môže zuby naopak poškodiť, ako už bolo spomenuté vyššie.
Nesmeme zabúdať aj na vydrhnutie jazyka, kde sa hromadia baktérie, ktoré by tak mohli pokračovať v činnosti aj po vyčistení zubov. Baktérie pritom nestoja iba za zubným kazom, ale aj za zápalmi ďasien a paradontózou. Vhodné je tiež použitie dentálnej nite, ktorá odstráni zvyšky jedla z medzizubných priestorov, kam sa bežná kefka spravidla nedostane.
Mali by sme ústa vypláchnuť ústnou vodou s fluórom – ten zubnú sklovinu posilňuje a remineralizuje. Pozor, prebytok fluóru naopak môže sklovinu poškodiť (fluoróza), preto sa prípravky obohatené fluórom nesmú prehĺtať.
Obmedzenie cukrov v strave
Cukor je najväčším nepriateľom zubnej skloviny, pretože veľmi chutí baktériám, ktoré majú poškodenie skloviny na svedomí. Kyseliny produkované baktériami sú aktívne prvých dvadsať minút po konzumácii jedla, čím viac cukrov pokrm obsahuje, tým rýchlejšie sa baktérie množia a tým viac kyselín logicky produkujú. Ak nemáme možnosť si po sladkom jedle vyčistiť zuby, mali by sme mať po ruke aspoň žuvačku bez cukru, ktorá môže čistenie do istej miery nahradiť, pretože kyslé prostredie v ústach neutralizuje.
Obmedzenie potravín a nápojov, ktoré obsahujú kyseliny
Kyseliny hrajú v poškodení skloviny zásadnú úlohu. Bohaté sú na ne napríklad citrusy. To samozrejme neznamená, že sa ich musíme vzdať, pretože zároveň prinášajú telu radu iných cenných látok. Mali by sme ich však konzumovať v rozumnej miere. Bez čoho sa ovšem zaobídeme, to sú sýtené nápoje, ktoré často obsahujú veľké množstvo kyseliny fosforečnej, a môžu tak sklovinu naleptávať.
Dodržiavanie zásad zdravého stravovania
Odporúča sa konzumovať potraviny bohaté na vápnik, vitamíny, vlákninu. Dobrým pomocníkom v boji proti baktériám sú tiež bielkoviny, ktoré kyseliny neutralizujú. Neutralizačný účinok majú aj sliny, a preto by medzi jedlami mala byť vždy prestávka aspoň 1 – 2 hodiny, aby sliny mali dostatok času na neutralizáciu kyslého prostredia v ústach, ktoré po požití potravy vzniká.
Preventívne prehliadky u zubára
K zubárovi by sme mali chodiť ideálne raz za pol roka. Iba tak je možné odhaliť všetky problémy v počiatočnom štádiu, kedy sa dá ešte mnohé zachrániť.
Ako si správne čistiť zuby
Správne čistenie zubov prebieha krúživými pohybmi od ďasien smerom k zubom. Niekedy sa tiež odporúča čistiť každý zub zvlášť a „vykreslovať“ na ňom kefkou krúžky. Aby sme niektorú časť chrupu neopomenuli, je najlepšie postupovať systematicky od jedného konca k druhému. Každý úsek by sme mali čistiť zhruba 15 sekúnd, a to vrátane vnútornej strany chrupu a plôšok stoličiek. Pri čistení by sme mali mať otvorené ústa, aby baktérie aj prebytočná pasta mohli unikať von. Celková doba čistenia by mala byť aspoň dve minúty, ale najlepším indikátorom čistoty je náš jazyk – ak ním zuby prejdeme, mali by byť hladké a klzké. Ak cítime niekde hrubší povrch, je tam stále prítomný plak. Ten nesmieme zabudnúť odstrániť tiež z jazyka.
Dôležité je tiež pravidelne čistiť zubnú kefku. Baktérie z ústnej dutiny totiž rady odpočívajú aj medzi štetinami kefky. Zcela nevhodné je preto po použití ukladať kefku do puzdra či na ňu nasadzovať plastový kryt – v uzavretom, a navyše vlhkom priestore sa baktérie budú množiť ešte rýchlejšie. Niekoľkokrát týždenne by sme teda kefku mali umývať v teplej vode a oplachovať ústnou vodou a každý mesiac by sme ju mali meniť.
Ako naučiť deti nebáť sa zubára
Deti by mali byť vedené k správnej starostlivosti o ústnu dutinu už od malička. Podstatné tiež je, aby niekoľko prvých stretnutí so zubárom prebiehalo v čo najviac priateľskej atmosfére a najlepšie iba formou konzultácie. Ak bude totiž prvá návšteva dieťaťu nepríjemná, môže v ňom zostať odpor k zubárovi po celý život.
Počas prvých návštev by zubár mal dieťaťu vysvetliť, ako správne o zuby pečovať a prečo by zubnú hygienu nemalo zanedbávať. Deti by mali pochopiť, že aj nepríjemné zákroky ako vyvŕtanie zubného kazu sú účinnou prevenciou oveľa bolestivejších a závažnejších problémov.