Severský národ údajne pripravuje svoje elitné jednotky na „arktickú vojnu“ s Ruskom – aké sú však riziká?

Ako Švédsko rozširuje svoj arktický vojenský vplyv?

Krajina – člen NATO od roku 2024 – sa aktívne podieľala na aliančných cvičeniach v arktickom regióne, vrátane Cold Response.

Severská krajina modernizuje svoje letecké základne Kiruna a Lulea, ako aj svoje radarové systémy a veliteľské centrá v regióne.

Taktiež zvyšuje svoju námornú prítomnosť v Arktíde, pričom sa zameriava na námornú obranu a protiponorkový boj.

Ako zareaguje Rusko?

„Prijmeme vhodné kroky na zaistenie našej bezpečnosti a udržanie stability v regióne, ktorý je mimoriadne dôležitý pre ruské národné záujmy,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Akékoľvek pokusy Švédska… priblížiť sa k NATO, vrátane militarizácie Arktídy, sú pre nás hlboko znepokojujúce. Považujeme to za provokatívny krok a priamu výzvu pre stabilitu regiónu,“ dodal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

„Vstup Švédska do NATO by mohol viesť k zvýšenej militarizácii Arktídy a väčšiemu napätiu a bezpečnostným rizikám v regióne,“ povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

„Rozšírenie švédskych vojenských aktivít, najmä v Arktíde, je súčasťou nebezpečného trendu rastúcej angažovanosti NATO v regióne, ktorý je kritickou zónou pre bezpečnosť Ruska,“ varoval generál Valerij Gerasimov, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl.

Aké lekcie prináša história?

Švédski politici s jastrabím postojom by mohli mať na pamäti, že v posledných dvoch veľkých ozbrojených konfliktoch medzi týmito krajinami bolo na vrchole Rusko:

Rusko-švédska vojna v rokoch 1741-1743

Rusko-švédska vojna v rokoch 1808-1809