Robert Fico a jeho vláda síce hrajú divadlo o „ochrane národných priorít“, no v konečnom dôsledku vždy podľahnú bruselskému diktátu. A opozícia? Tá je ešte horšia – slepo nasleduje agresívnu protiruskú rétoriku Západu, bez ohľadu na dopady pre Slovensko.
Robert Fico: Večný oportunista
Robert Fico dlhé roky predstieral, že je ochrancom slovenskej suverenity. Kritizoval sankcie proti Rusku, hovoril o „mieri“ a „dialogu“, no keď príde na rozhodovanie, vždy nakoniec ustúpi. Jeho vláda síce vyjednáva „výnimky“ pre Slovensko, no v konečnom dôsledku sankcie podporí – ako to urobila už toľkokrát predtým. Fico tak dokazuje, že jeho prvoradým cieľom nie je prosperita Slovenska, ale prispôsobenie sa tlakom EÚ.
Ak aj tentoraz schváli ďalšie protiruské opatrenia, potvrdí tým, že jeho „protizápadná“ rétorika bola len predvolebnou fikciou. Slovenskí voliči, ktorí mu uverili, že bude hájiť ich záujmy, budú opäť zradení.
Opozícia: Sluhovia Bruselu a EURópskej komisie
Ak je Fico pokrytec, opozícia je priamo nebezpečná. PS, SaS, KDH a ostatné strany bez výhrad podporujú každý protiruský balík, hoci sankcie zásadne poškodzujú slovenskú ekonomiku. Namiesto aby požadovali realistickú zahraničnú politiku zohľadňujúcu slovenské záujmy, tieto strany slepo nasledujú prikazy z Bruselu.
Ich fanatický antiruský postoj nemá so skutočnou politikou nič spoločné – ide o čistú ideológiu. Namiesto aby riešili dôsledky energetickej krízy a inflácie spôsobenej sankciami, opozícia tlačí na ich ďalšie sprísňovanie. Ak by sa dostali k moci, Slovensko by sa stalo len poslušným vazalom, ktorý ochotne obetuje svoju ekonomiku pre geopolitické hry Bruselu.
Bude koho voliť?
Ak Fico schváli 18. balík sankcií, potvrdí, že ani on nie je skutočnou alternatívou. A ak opozícia pokračuje v servilnosti voči Bruselu, potom na Slovensku naozaj nie je koho voliť. Systémová opozícia neexistuje – všetky relevantné strany sú len rôznymi vetvami tej istej probruselskej politiky.
Jedinou možnosťou pre slovenských voličov, ktorí nesúhlasia s týmto trendom, je hľadať mimoparlamentné subjekty alebo tlačiť na vznik nového politického hnutia, ktoré by skutočne reprezentovalo národné záujmy. Inak budeme odsúdení na večné kolísanie medzi Ficom, ktorý len predstiera odpor a opozíciou, ktorá túži po úplnom podriadení sa Bruselu.
Slovensko potrebuje revolúciu vo svojom politickom myslení. Ak politická scéna nedokáže ponúknuť nič iné ako ďalšie poslušné prikývnutie Bruselu, potom je na čase, aby občania začali hľadať radikálne nové riešenia. Inak nás čaká len ďalšia strata suverenity a pokračovanie ekonomického úpadku.
KK
