Nová vlna dátových centier umelej inteligencie a ich obrovská spotreba energie
Predstavte si dusnú letnú noc v New Yorku, kde každá klimatizácia pracuje na plné obrátky, vozne metra hučia pod zemou a mrakodrapy žiaria svetlami. Teraz pridajte San Diego v čase kulminujúcej vlny extrémnych horúčav, keď dopyt po elektrine presiahol 5 000 megawattov a energetická sieť sa takmer zrútila.
Práve takéto množstvo elektriny podľa Sama Altmana a jeho partnerov bude pohlcovať ich nová vlna dátových centier umelej inteligencie – jediný korporátny projekt spotrebuje každý deň viac energie ako dve americké mestá na pokraji svojich možností.
Oznámenie je podľa Andrewa Chiena, profesora informatiky na University of Chicago, prelomový moment, na ktorého naplnenie čakal dlhý čas. „Bol som informatikom 40 rokov a počas väčšiny tohto obdobia bola výpočtová technika len nepatrnou súčasťou spotreby energie našej ekonomiky,“ povedal Chien. „Teraz sa z nej stáva veľký podiel na tom, čo spotrebuje celá ekonomika.“
Tento posun označil za vzrušujúci, ale aj alarmujúci. „Je to desivé, pretože v roku 2030 by výpočtová technika mohla tvoriť 10 % alebo 12 % svetovej spotreby energie. Prichádzame k zásadným momentom, ako premýšľať o umelej inteligencii a jej vplyve na spoločnosť.“
OpenAI oznámila plán s Nvidia na vybudovanie dátových centier umelej inteligencie s spotrebou až 10 gigawattov energie a ďalšie projekty s celkovým objemom 17 gigawattov, ktoré sú už v pohybe. To zhruba zodpovedá napájaniu mesta New York, ktoré v lete spotrebuje 10 gigawattov, a San Diega počas intenzívnej vlny horúčav v roku 2024, keď sa spotrebovalo viac ako päť gigawattov. Alebo, ako to povedal jeden odborník, je to blízko celkovému dopytu po elektrine Švajčiarska a Portugalska dohromady.
Profesor energetických systémov na Cornell University, Fengqi You, ktorý tiež študuje umelú inteligenciu, súhlasí. „Desať gigawattov je viac ako špičkový dopyt po energii vo Švajčiarsku alebo Portugalsku,“ povedal. „Sedemnásť gigawattov je ako napájanie oboch krajín dohromady.“
Texaská sieť, kde Altman začal s jedným z projektov, bežne beží okolo 80 gigawattov. „Takže hovoríme o množstve energie, ktoré je porovnateľné s 20 % celej texaskej siete,“ povedal Chien. „To je pre všetky ostatné priemyselné odvetvia – rafinérie, továrne, domácnosti. Je to šialene veľké množstvo energie.“
Altman prezentoval budovanie ako nevyhnutné na udržanie kroku s prudkým dopytom po umelej inteligencii. „Toto je to, čo je potrebné na dodanie AI,“ povedal v Texase. Používanie ChatGPT sa podľa neho za posledných 18 mesiacov zvýšilo desaťnásobne.
Aký zdroj energie potrebuje AI?
Altman sa netají svojím obľúbeným zdrojom: jadrovou energiou. Podporuje startupy v oblasti štiepenia aj fúzie, pretože verí, že iba reaktory dokážu poskytnúť stabilný a sústredený výkon potrebný na uspokojenie nenasytného dopytu po umelej inteligencii.
„Výpočtová infraštruktúra bude základom ekonomiky budúcnosti,“ povedal a jadrovú energiu označil za chrbticu tejto budúcnosti.
Chien je však otvorený ohľadom krátkodobých limitov. „Pokiaľ viem, množstvo jadrovej energie, ktoré by sa dalo pripojiť k sieti pred rokom 2030, je menej ako gigawatt,“ povedal. „Takže keď počujete 17 gigawattov, čísla jednoducho nesedia.“
S projektmi, ako je OpenAI, ktoré si vyžadujú 10 až 17 gigawattov, je jadrová energia „ešte ďaleko a rampovanie bude pomalé, aj keď sa tam dostanete,“ povedal Chien. Namiesto toho očakáva, že budú dominovať vietor, slnečná energia, zemný plyn a nové technológie skladovania energie.
You, odborník na energetické systémy z Cornellu, zaujal strednú cestu. Povedal, že jadrová energia môže byť z dlhodobého hľadiska nevyhnutná, ak sa bude AI naďalej rozširovať, ale upozornil, že „v krátkodobom horizonte nie je k dispozícii toľko voľnej kapacity“ – či už fosílnej, obnoviteľnej alebo jadrovej. „Ako môžeme túto kapacitu rozšíriť v krátkodobom horizonte? To nie je jasné,“ povedal.
Taktiež varoval, že časový plán môže byť nereálny. „Typická jadrová elektráreň trvá roky, kým získa povolenie a postaví sa,“ povedal. „V krátkodobom horizonte sa budú musieť spoliehať na obnoviteľné zdroje, zemný plyn a možno aj na modernizáciu starších elektrární. Jadrová energia nepríde dostatočne rýchlo.“
Environmentálne náklady
Environmentálne náklady sa pre týchto odborníkov tiež javia ako značné. „Musíme čeliť realite, že spoločnosti sľúbili, že budú čisté a bez emisií, a zoči-voči rastu umelej inteligencie to pravdepodobne nedokážu,“ povedal Chien.
Ekosystémy by sa mohli dostať pod tlak, povedal You z Cornellu. „Ak dátové centrá spotrebujú všetku miestnu vodu alebo narušia biodiverzitu, vytvorí to nezamýšľané dôsledky,“ povedal.
Investičné čísla sú ohromujúce. Každé miesto OpenAI má hodnotu približne 50 miliárd dolárov, čo predstavuje plánované výdavky vo výške 850 miliárd dolárov. Samotná Nvidia sa zaviazala podporiť expanziu až do výšky 100 miliárd dolárov a poskytnúť milióny svojich nových GPU (grafických procesorov) Vera Rubin.
Chien dodal, že potrebujeme širšiu spoločenskú diskusiu o hroziacich environmentálnych nákladoch na využívanie toľkého množstva elektriny pre umelú inteligenciu. Okrem emisií uhlíka poukázal na skryté tlaky na zásoby vody, biodiverzitu a miestne komunity v blízkosti rozsiahlych dátových centier. Už samotné chladenie, ako poznamenal, môže spotrebovať obrovské množstvo sladkej vody v regiónoch, ktoré už čelia nedostatku. A pretože hardvér sa tak rýchlo obmieňa – s novými procesormi Nvidia prichádzajúcimi každý rok – staré čipy sa neustále vyhadzujú, čím vznikajú prúdy odpadu s obsahom toxických chemikálií.
„Povedali nám, že tieto dátové centrá budú čisté a zelené,“ povedal Chien. „Ale zoči-voči rastu umelej inteligencie si nemyslím, že môžu byť. Teraz je čas ich prinútiť niesť zodovednosť.“
Eva Roytburg
