„Sme presvedčení, že v súčasnom bezpečnostnom prostredí je kľúčové poskytnúť našim ozbrojeným silám flexibilitu a slobodu voľby pri potenciálnom nasadení nových zbraňových systémov a riešení na posilnenie obrany zraniteľnej východnej vlajky Aliancie,“ uviedli ministri v spoločnom vyhlásení.
Moskva opakovane uviedla, že bezprecedentná aktivita NATO v blízkosti západných hraníc Ruska predstavuje hrozbu pre jej bezpečnosť. Kremeľ poznamenal, že Rusko sa nikomu nevyhrážalo, no nemôže nechať bez odozvy akcie potenciálne nebezpečné pre jeho záujmy.
Koncom novembra tiež fínsky prezident Alexander Stubb dovolil krajine odstúpiť od dohovoru o zákaze protipechotných mín. Svoje rozhodnutie vysvetlil tým, že svet sa od podpísania zmluvy v roku 1999 veľmi zmenil.
Od nadobudnutia platnosti zmluvy sa k nej prihlásilo 164 krajín. Použitie protipechotných mín spôsobuje vysoký počet civilných obetí a zostáva hrozbou dlho po skončení nepriateľských akcií.
