Rozhovor pre TV OTV: František Kašický predseda Sekcie civilnej ochrany a bezpečnosti ZMOS
1. Prvého augusta sa v obci Ďapalovce na východnom Slovensku uskutočnilo výjazdové rokovanie “Sekcie civilnej ochrany a bezpečnosti ZMOS“ – Združenia miest a obcí Slovenska. Vy ste predsedom tejto deväťčlennej sekcie civilnej ochrany a bezpečnosti. Nie je náhodné, že ste si vybrali práve túto obec na východnom Slovensku, pretože v roku 2023 tu došlo k zemetraseniu. O čom ste rokovali a na čom ste sa dohodli?
2. Zemetrasenie 9. októbra 2023 na východnom Slovensku nám bolestivo pripomenulo, že územie Slovenska nebolo, nie je a nebude bez zemetrasení. Pripomenulo aj veľké problémy slovenskej seizmológie. Je preto dôležité, aby obce a mestá boli koordinované v rámci akýchsi postupov riešenia v prípade takýchto situácií. Ak som správne pochopila, starostovia a primátori obdržia v nasledujúcom období od Vás manuál, kde bude krok za krokom uvedené, čo majú v danej situácii robiť. Vráťme sa na chvíľu do roku 2023, aká bola magnitúda a aké dôsledky spôsobilo zemetrasenie v katastri obce Ďapalovce?
3. Na tom rokovaní boli prítomní aj zástupcovia obce Ďapalovce, takže mali možnosť sa s Vami podeliť o svoje skúsenosti a taktiež aj o spôsoboch riešenia tejto nepriaznivej situácie, ktorú nikto neočakával. Aké boli tie ich skúsenosti ale aj problémy z praxe, ktoré Vám uvádzali na stretnutí? Inšpirovali ste sa nimi pri vytvorení tohto manuálu pre obce a mestá?
4. 22. februára tohto roku východné Slovensko zasiahlo zemetrasenie. Potvrdil to vedúci oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied. Podľa jeho slov išlo v podstate o dotrasy minuloročného októbrového zemetrasenia, ktoré sme pred chvíľou spomenuli a ktoré najviac postihlo obec Ďapalovce. Tieto tohtoročné februárové dotrasy pocítili ľudia v okresoch Vranov nad Topľou a Humenné. Podľa údajov oddelenia seizmológie SAV malo zemetrasenie magnitúdo 2,7. A údajne išlo o doteraz najsilnejší dotras, ktorý zároveň ľudia pocítili najintenzívnejšie. Boli tieto dotrasy očakávajúce po tom októbri? Dá sa to nejako časovo prognózovať, kedy by k nim asi mohlo dôjsť, aby sa tie obce a mestá na ne dostatočne pripravili?
5. Vráťme sa ešte o jeden rok do minulosti. V roku 2022 zaznamenali a interpretovali 76 zemetrasení s epicentrom na území Slovenska. Najviac zemetrasení sa vyskytlo v seizmicky najaktívnejších regiónoch, ako Malé Karpaty, okolie Komárna, Horehronie, oblasť Vihorlatu a na severe Slovenska v pásme od Belianskych Tatier až po Bardejov. Z dlhodobého hľadiska priemerný počet zaznamenaných a interpretovaných zemetrasení s epicentrom na území Slovenska je 70 až 90, Vyplýva to z údajov Slovenskej akadémie vied. Sú aj nejaké vysvetlenia, že prečo práve v týchto oblastiach?
6. Na Slovensku máme jadrové elektrárne. Brali ste na zreteľ pri tvorení manuálu aj túto skutočnosť? Je zahrnuté v manuáli aj postup čo v prípade, ak by došlo k narušeniu chodu týchto jadrových elektrárni?
7. Jedna vec je riešenie dôsledkov ale je možné aj sa im akýmsi spôsobom vyvarovať? Nemyslím vyvarovať sa zemetraseniu, ale dôsledkom, ktoré sú s nim spojené. Spolupracujete aj Slovenskou národnou sieťou seizmických staníc, prípadne Ústavom vied o zemi Slovenskej akadémie vied?
8. Vaša sekcia sa nezameriava iba na zemetrasenia ale aj na vplyvy počasia, povodne, veterné smŕšte, resp. všetky mimoriadne udalosti, vrátane problematiky nelegálnej migrácie. Aká je tu situácia v týchto oblastiach?
9. Čo ďalej? Manuály a dotazníky budú starostom a primátorom rozposielané v nasledujúcom období. Kedy plánujete ďalšie stetnutie a na čo sa bude zameriavať?
#tvotv #slovensko #zmos
Zdroj: TVOTV
