Milí naši sledujúci, ani my nezaháľame a pri príležitosti dnešného sviatku svätého Valentína sme si pre Vás prichystali príbeh lásky z Červeného Kameňa
Manželstvá uzatvorené z lásky boli v minulosti výnimkou. Sobáše patrili k stratégiám šľachtických rodov ako rozšíriť svoju majetkovú základňu, posilniť spoločenskú prestíž, či získať vplyv na politický život krajiny. O to vzácnejšie sú svedectvá o sobášoch z lásky. Jedným z pozitívnych príkladov uzatvorenia manželstva, vyplývajúceho z obojstrannej náklonnosti, je sobáš Blanky Baťáňovej (Batthyány) (1871 ‒ 1946) a Vojtecha Pálfiho (Pálffy) (1858 ‒ 1924). Vo veku 19 rokov sa Blanka v roku 1891 vydala za Vojtecha v Kostole sv. Štefana v Kittsee. Hoci ich manželstvo ostalo bezdetné, prežili bok po boku viac ako tridsať rokov. Manželia podstatnú časť svojho života strávili na hrade Červený Kameň.
Vzájomnú náklonnosť a lásku snúbencov a neskôr i manželov odrážajú zachované listy, ktoré si posielali. Vojtech v nich Blanku oslovuje Môj drahý poklad! (Mein lieber Schatz!), Moja milá holubička! (Szeretett Galambom!) či Moja najmilovanejšia Blanka, moja drahá anjelská nevesta! (Mein herzallerliebste Blanche, meine theuere Engels-braut!). Vo svojom liste z 23. februára 1891 okrem iného píše: „Moja najmilovanejšia Blanka, moja drahá anjelská nevesta!
Pre prípad, že by mi nebolo dopriate potešenie vidieť ťa dnes ráno a môcť sa s tebou pred odchodom rozlúčiť, píšem ti tieto riadky, pretože by bolo pre moje srdce príliš ťažké odlúčiť sa od teba na jeden a pol dňa bez toho, aby som ti mohol zopakovať svoju najvrúcnejšiu vďaku z hĺbky mojej duše za tvoje včerajšie vzorové a odvážne správanie – na ktoré budem celý svoj život hrdý a za ktoré ti budem vďačný až do hrobu.“
Blanka vo svojich listoch manželovi rovnako vrúcne vyjadrovala svoje city k nemu. Zhruba dva týždne po svadbe bola na kúpeľnom pobyte vo Františkových Lázňach a v liste z 23. júna 1891 Vojtechovi napísala: „Ešte týždeň, drahý môj anjelik, a potom si opäť môj… Osladiť Tvoj život je mojím najväčším šťastím, dokonca mojou povinnosťou…“ V závere listu sa podpísala ako verná manželka. Počas svojho pobytu v kúpeľoch sa nechala Blanka vyfotografovať a na zadnú stranu fotografie pripojila venovanie pre svojho čerstvého manžela. „Počas tohto fotografovania som bola v myšlienkach s Tebou, môj drahý a dobrý manžel, preto ten veselý výraz na tvári. Franzensbad 1892. V druhej polovici môjho slameného vdovstva!“
O Blankinej láske k Vojtechovi svedčí aj to, že po jeho smrti v roku 1924 nechala z ich manželskej postele vyhotoviť modlitebnú lavicu, ktorú dodnes môžeme vidieť v kaplnke na hrade Červený Kameň. Zrejme už v nej nechcela bez svojho milovaného manžela zaspávať…
Za pomoc pri pátraní po láske v radoch Pálfiovcov ďakujeme kolegovi PhDr. Danielovi Hupkovi, PhD. z Múzea mesta Bratislavy.
Zdroj: Slovenský národný archív, fond Pálfi – červenokamenská línia
Hrad Červený Kameň
