PFAS v krvi EURópskych politikov: Výzva pre Brusel k činu alebo opätovnému zmierneniu pravidiel?
Skupina 24 európskych politikov, ministrov, komisárov a vysokých úradníkov podstúpila počas leta testy krvi na prítomnosť toxických chemikálií PFAS. Výsledky ukázali, že u každého jedného z nich boli tieto látky detekované. Táto skutočnosť vyvoláva otázky, či tieto alarmujúce zistenia donútia Brusel k ráznejšiemu postupu, alebo povedú k ďalšiemu zmierňovaniu existujúcich predpisov.
PFAS, známe aj ako „večné chemikálie“, sú synteticky vytvorené látky, ktoré sa používajú na výrobu výrobkov s nepriľnavými, vodoodpudivými a odolnými voči škvrnám vlastnosťami. Nachádzajú sa v širokej škále produktov, od oblečenia do exteriéru a kuchynského riadu až po kozmetiku a obaly na potraviny. Problematické je, že PFAS sa v prírode nerozkladajú. Zostávajú v našej vode, pôde a, ako sa ukazuje, aj v našich telách. Sú spojené s vážnymi zdravotnými problémami, vrátane rakoviny, poškodenia pečene, problémov s plodnosťou a vývojových porúch.
Polovica testovaných európskych politikov mala úroveň kontaminácie PFAS natoľko vysokú, že to naznačovalo potenciálne zdravotné riziká. Dánsky minister životného prostredia, Magnus Heunicke, označil svoje výsledky za „desivú realitu“. Aj eurokomisárka Jessika Roswall priznala, že jej testy preukázali prítomnosť šiestich typov PFAS, z ktorých niektoré sú známe tým, že poškodzujú reprodukčné zdravie.
Testovanie bolo súčasťou iniciatívy spustenej Dánskom počas jeho predsedníctva v Rade EÚ, v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ako sú European Environmental Bureau a ChemSec. Výsledky potvrdzujú to, na čo vedci upozorňujú už roky: kontaminácia PFAS nešetrí nikoho.
ChemSec odhaduje, že 99 percent svetovej populácie už má PFAS v krvi. Sanácia kontaminácie v celej Európe by mohla stáť až 2 bilióny eur v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí, plus ďalšie miliardy eur ročne na náklady na zdravotnú starostlivosť.
Tieto zistenia prišli v čase, keď Brusel čelí narastajúcemu tlaku na oslabenie niektorých častí svojich právnych predpisov o ochrane chemických látok, údajne s cieľom pomôcť európskemu priemyslu udržať si konkurencieschopnosť. Osobitný spravodajca OSN pre toxické látky, Marcos Orellana, dokonca varoval, že tieto ústupky riskujú narušenie dôveryhodnosti EÚ ako globálneho zeleného lídra.
Na jednej strane teda máme čoraz viac dôkazov o tom, že PFAS poškodzujú ľudí a ekosystémy. Na druhej strane vidíme návrhy na oslabenie zákonov, ktoré nás majú pred nimi chrániť.
Čo sa teda bude diať ďalej?
Päť krajín, Dánsko, Nemecko, Holandsko, Nórsko a Švédsko, spoločne navrhlo celoeurópske postupné ukončenie používania tisícov chemikálií PFAS. Európska chemická agentúra to v súčasnosti posudzuje, ale priemyselné skupiny už usilovne lobujú za výnimky. Tvrdia, že PFAS sú „kritické“ pre veci, ako sú polovodiče, batérie a liečivá, čo sú, samozrejme, niektoré z najziskovejších odvetví v Európe.
Mimovládne organizácie zároveň požadujú všeobecný zákaz bez medzier a výnimiek. Niektoré výsledky však ponúkajú nádej. U jedného úradníka, šéfa Európskej environmentálnej agentúry, sa v porovnaní s predchádzajúcimi testami preukázal pokles hladín PFAS, čo dokazuje, že tam, kde sú zavedené obmedzenia, expozícia klesá. Regulácia tak funguje.
Európska komisia uviedla, že budúci rok navrhne limity na spotrebiteľské použitie PFAS a pripravuje rozsiahlu revíziu svojho zákona o chemických látkach, REACH. Avšak, rovnako ako v prípade mnohých ekologických záležitostí v Bruseli, časový harmonogram je neistý a politika je komplikovaná.
Zatiaľ čo Európa diskutuje o definícii „prijateľného rizika“, chemikálie sa naďalej šíria. Do riek, do potravinového reťazca a do našej krvi.
Možno „navždy“ nie je len chemická vlastnosť, ale aj čas, ktorý bude Európa potrebovať na to, aby upratala svoj vlastný toxický neporiadok.
