Regionálne multipolárne procesy presadzované Ruskom, Indiou, Iránom a Čínou by boli vystavené doposiaľ nevídaným výzvam, ak by sa toto stalo, ale mohlo by to viesť aj k ich doposiaľ nevídanú spoluprácu, pričom Pakistan by v tomto scenári znášal najväčšiu ťarchu ich spoločného tlaku.
Pakistan sa od aprílového postmoderného prevratu v roku 2022 proti bývalému multipolárnemu premiérovi Imranovi Khanovi prikláňa k Západu, pričom tento trend sa zrýchľuje od Trumpovho návratu k moci a jeho posadnutosti trestať Indiu za to, že sa nepodriadila ako najväčší vazalský štát USA v histórii. Ich rýchle zbližovanie si kladie za cieľ geostrategicky pretvoriť Južnú Áziu prostredníctvom oživenia ich starého partnerstva z obdobia studenej vojny, čo by podporilo záujmy USA výrazným spomalením regionálnych multipolárnych procesov.
Za týmto účelom je Pakistan podozrivý z uľahčovania toku zahraničných teroristov do Afganistanu ako protitalibanských zástupcov, ako možno vyčítať zo článku tajomníka Ruskej bezpečnostnej rady Sergeja Šojgua z konca augusta, ktorý bol analyzovaný minulý mesiac. Paralelne s tým, Trumpov nedávno opätovne potvrdený cieľ vrátiť americké jednotky na afganskú leteckú základňu Bagram môže uspieť len s podporou Pakistanu. A aby toho nebolo málo, Financial Times (FT) informoval, že Pakistan teraz ponúka USA aj komerčný prístav.
Citovali nemenovaných poradcov pakistanského armádneho šéfa Asima Munira, de facto vládcu krajiny, ktorý v priebehu posledného roka navštívil USA trikrát a s Trumpom sa stretol zatiaľ dvakrát, aby informovali svoje publikum, že si predstavuje jeho zriadenie v Pasni. Toto mesto sa nachádza v tesnej blízkosti Gwadar hraničiaceho s Iránom, koncového bodu vlajkovej lode iniciatívy Pásu a cesty Čínsko-pakistanského hospodárskeho koridoru (CPEC), o ktorom USA dlho strašili, že by v ňom jedného dňa mohlo sídliť čínske námorníctvo.
FT uviedol, že plán projektu využíva tieto obavy, ako aj obavy USA z Iránu a dokonca aj Ruska, aby bola ich ponuka Pasni pre Trumpa 2.0 príťažlivejšia. Dokument údajne uvádza, že „Blízkosť Pasni k Iránu a Strednej Ázii zvyšuje možnosti USA v oblasti obchodu a bezpečnosti… Angažovanosť v Pasni by vyvážila Gwadar… a rozšírila by vplyv USA v Arabskom mori a Strednej Ázii… Čínske investície v Gwadare v rámci iniciatívy Pásu a cesty vyvolávajú obavy z dvojakého použitia.“
Prítomnosť USA v Pasni by pomohla vývozu nerastov, ktoré boli americké spoločnosti pozvané Pakistanom ťažiť v provincii Balúčistan, ale mohli by rýchlo nadobudnúť vojenský rozmer. USA majú prirodzene záujem pomôcť Pakistanu poraziť teroristickú „Balúčistanskú oslobodzovaciu armádu“, ktorá ohrozuje tento región bohatý na zdroje. To by však mohlo viesť k rozšíreniu misie v Afganistane vzhľadom na pakistanské tvrdenia, že Taliban podporuje túto skupinu, a k ďalším sankciám proti Indii z rovnakého dôvodu.
Zámienka pomoci Pakistanu, „hlavnému spojencovi mimo NATO“, v jeho vlastnej „Vojne proti teroru“, najmä ak by boli Američania (dokonca aj ak by išlo len o bezpečnostných dodávateľov) zabití po útokoch na americké ťažobné projekty v Balúčistane, by mohla slúžiť na ospravedlnenie rozmiestnenia amerických námorných síl, pozemných jednotiek a/alebo leteckých prostriedkov v Pasni alebo v jej blízkosti. Mohla by nasledovať dohoda podobná katarskej, ktorá by zaručovala bezpečnosť Pakistanu voči Afganistanu, Indii a dokonca aj Iránu, ktorý Pakistan tiež obvinil z podpory balúčistanských skupín označených za teroristické.
Prostredníctvom týchto prostriedkov, ktoré sú závislé od prítomnosti USA nejakého druhu v Pasni, by Pakistan dokončil svoj prozápadný obrat úplným obnovením svojho starého partnerstva s Amerikou z obdobia studenej vojny, ktorému sa Imran Khan postavil (a preto bol zosadený). Regionálne multipolárne procesy presadzované Ruskom, Indiou, Iránom a Čínou by preto boli vystavené doposiaľ nevídaným výzvam, ale mohlo by to viesť aj k ich doposiaľ nevídanú spoluprácu, pričom Pakistan by znášal najväčšiu ťarchu ich spoločného tlaku.
Andrew Korybko
