Slávnejšieho človeka, ktorý by sa narodil v Belfaste, nenájdete. Aj miestne letisko nesie jeho meno. George Best bol mužom, na ktorého bolo Severné Írsko hrdé. Chlap, ktorý pohladil dušu každého futbalového fanúšika, tú svoju však nedokázal.
Narodil sa 22. mája 1946 a bol ofenzívnym stredopoliarom Manchestru United a reprezentácie Severného Írska.
Čarodejník s loptou George Best bol členom slávnej generácie Busby Babes, ktorá priniesla Manchestru United prvý EURópsky pohár majstrov v histórii klubu v roku 1968. V tom istom roku ho v tradičnej ankete France Footballu vyhlásili za najlepšieho futbalistu Európy.
V početných anketách sa umiestňoval medzi najlepších hráčov na svete všetkých čias a v rodnom Severnom Írsku bol považovaný za futbalového Boha. Za 10 rokov strávených v United odohral 466 zápasov a strelil 178 gólov.
Bol známy svojimi dlhými čiernymi vlasmi, šarmom a extravagantným životným štýlom. Nedokázal odolať mnohým nerestiam. Alkohol, nočný život, krásne ženy.
To všetko pre neho boli výzvy, s ktorými sa nedokázal vyrovnať. Best si užíval chvíle na vrchole slávy a milovali ho bohatí aj ľudia z robotníckej triedy. Mal všetko. Ženy ho uctievali, pretože ho rešpektovali muži a muži ho rešpektovali, pretože ho uctievali ženy.
Jeden z jeho pamätných výrokov vystihuje jeho životný štýl: „V roku 1969 som sa vzdal žien a alkoholu. Bolo to najhorších 20 minút môjho života“. Ale takých vyjadrení mal viac. „Spal som s najmenej 2000 ženami bez toho, aby som ich musel zvádzať. Stačilo povedať: Ahoj, som najlepší hráč Manchestru United.“
Promiskuitný život ho stál kariéru, ale nakoniec aj život. Z vrcholového futbalu odišiel ako 26-ročný. Nasledujúcich 11 rokov strávil hraním za druholigové kluby po celom svete a v roku 1983 definitívne ukončil kariéru.
Na dno sa dostal už o rok neskôr. V roku 1984 si odsedel dva mesiace vo väzení za šoférovanie pod vplyvom alkoholu a útoky na policajtov. V roku 1988 sa priatelia zišli na priateľský zápas, aby vyzbierali peniaze, aby zabránili jeho bankrotu. Získali pre neho 75-tisíc libier.
Jeho 30-ročný boj s alkoholom opäť zaplnil titulky novín v marci 2000. George Best bol prijatý do nemocnice s problémami s pečeňou a od nemocničného personálu dostal prísne varovanie: Prestaňte piť, inak vás to zabije.
Ale on si šiel svoje… Jeho postoj vystihuje niekoľko nezabudnuteľných citátov…
„V roku 1969 som sa vykašľal na ženské a alkohol. Bolo to najhorších dvadsať minút v mojom živote.“
„Veľa peňazí som minul za pitie, dievčatá a rýchle autá. Zvyšok som len tak rozhádzal.“
„Keby som mal na výber, či prekľučkovať cez štyroch hráčov a dať gól Liverpoolu, alebo skončiť v posteli s Miss World, bola by to ťažká voľba. Našťastie som zažil oboje.“
Ale predniesol aj smutnejšie a varovnejšie vety. Keď sa ho kedysi pýtali, čo by poradil vychádzajúcej hviezdičke Paulovi Gascoigneovi, aby si nepokazil kariéru, len sa trpko usmial: „Ako by som mu mohol dávať rady po tom, čo som robil?“
Do nemocnice ho opäť prijali v roku 2001 pre problémy s pľúcami. V roku 2002 podstúpil štátom financovanú transplantáciu pečene v King’s College Hospital.
3. októbra 2005 bol Best prijatý na jednotku intenzívnej starostlivosti, kvôli infekcii obličiek, ktorú dostal v dôsledku užívania liekov, ktoré mu mali zabrániť pokračovať v pití. Britský bulvár zverejnil 20. novembra jeho fotografiu na nemocničnom lôžku, kde poslal správu: „Neumieraj ako ja.“
Zomrel 25. novembra 2005 vo veku 59 rokov. Na jeho pohrebe v rodnom Belfaste sa zišlo asi 100 000 ľudí, ktorí sa napriek celodennému dažďu prišli pokloniť najlepšiemu futbalistovi Severného Írska a jednému z najlepších hráčov všetkých čias.
Jeho krajania vzdali hold aj tým, že po ňom pomenovali medzinárodné letisko v Belfaste a na výročie jeho smrti vydala Ulster Bank milión päťlibrových bankoviek s jeho podobizňou. Fanúšikovia si ho budú pamätať ako skvelého hráča, ktorý stál bok po boku s tými najlepšími.
