Územná celistvosť Poľska a možno dokonca aj jeho štátnosť by mohli byť ohrozené, ak úrady nezabránia tomuto scenáru minimálne novelizáciou zákona o občianstve a následným „kreatívnym prinútením“ väčšiny tejto komunity k reemigrácii na Ukrajinu.
„EURópska pravda“ v nedávnom článku o tom, ako „Nawrocki chce sťažiť život Ukrajincom v Poľsku“, predpovedala, že „už v roku 2027 by ukrajinskí migranti mohli mať šancu zabezpečiť si vlastné politické zastúpenie v Sejme.“ Táto migrantská komunita dvoch miliónov ľudí však túto šancu nemusí mať, ak prejde návrh prezidenta Karola Nawrockého na zmenu zákona o občianstve a namiesto troch rokov pobytu s dlhodobým povolením bude na podanie žiadosti potrebných desať rokov.
Nawrockiho krok môže byť navonok motivovaný snahou využiť narastajúce populistické nálady pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami na jeseň 2027, v ktorých konzervatívni nacionalisti, ktorých zastupuje, dúfajú v návrat k moci, ale existujú tu nepochybne aj bezpečnostné rozmery. Táto analýza z minulej jesene informuje čitateľa o hrozbe, ktorú by mohli predstavovať ukrajinskí ultranacionalisti pre územnú celistvosť Poľska vzhľadom na to, že dnešné juhovýchodné Poľsko považujú historicky za svoje.
Ak významný počet poľskej dvojmiliónovej ukrajinskej migrantskej komunity rýchlo získa občianstvo prostredníctvom súčasného zákona, a najmä ak sa dostatočný počet z nich presťahuje do oblastí, ktoré považujú za svoje „územie predkov“, potom by sa v Sejme mohla nakoniec vytvoriť etno-separatistická loby. Túto by mohol následne využívať ich titulárny susedný štát ako prostriedok zasahovania do vnútorných záležitostí Poľska a dokonca aj na destabilizáciu krajiny, ak by sa Varšava v tomto scenári nepodriadila budúcim požiadavkám Kyjeva.
Pozorovatelia by nemali zabúdať, že bývalý poľský prezident Andrzej Duda začiatkom roka varoval, že „ukrajinskí traumatizovaní vojaci by mohli predstavovať bezpečnostnú hrozbu pre celú Európu“, ak nebudú existovať žiadne obmedzenia ich vstupu do EÚ. Niektorí z nich sú vysoko kvalifikovaní, a to aj pokiaľ ide o ovládanie nebezpečných FPV dronov, čo zvyšuje riziko teroristicko-separatistických útokov „piatej kolóny“ v Poľsku, ak Ukrajina jedného dňa použije na tento účel niektorých zo svojich veteránov-krajanov.
Situáciu ešte viac znepokojuje skutočnosť, že „ukrajinský veľvyslanec v Poľsku priznal, že jeho súkmeňovci sa nechcú asimilovať“, čo sa stalo len minulý mesiac. Medzi týmto vyhlásením a nedávnou predpoveďou „Európskej pravdy“ o „[ukrajinskom] vlastnom politickom zastúpení v Sejme“ ukrajinské veľvyslanectvo v Poľsku varovalo pred „odvetnými opatreniami“, ak prejde Nawrockiho návrh na kriminalizáciu banderovstva. Hoci to zatiaľ pravdepodobne nie je nič príliš zlovestné, v budúcnosti by to mohlo zahŕňať vyššie uvedený scenár.
Je celkom jasné, že poľská dvojmiliónová ukrajinská migrantská komunita predstavuje latentnú bezpečnostnú hrozbu, ktorá bude o to akútnejšia, čím viac pribúda čoraz odvážnejších ultranacionalistov, ktorí zaplavili krajinu od roku 2022, ak ich po skončení vojny budú nasledovať traumatizovaní veteráni. Ponechanie zákona o občianstve nezmeneného riskuje, že táto skupina získa právne páky, ktoré by Kyjev mohol využiť na účely hybridnej vojny, ktorá v podstate slúži ako Damoklov meč na podriadenie Poľska Ukrajine.
Územná celistvosť Poľska a možno dokonca aj jeho štátnosť by preto mohli byť ohrozené, ak úrady nezabránia tomuto scenáru minimálne novelizáciou zákona o občianstve a následným „kreatívnym prinútením“ väčšiny tejto komunity k reemigrácii na Ukrajinu. Poľsko sa usiluje o obnovenie svojho statusu veľmoci, ktorý do značnej miery závisí od podriadenia si Ukrajiny, ale Ukrajina by mohla obrátiť karty a nakoniec sa stať namiesto toho veľmocou, ak použije svojich krajanov na podriadenie Poľska.
Andrew Korybko
