Spoznajte miesto, z ktorého by tvorcovia Šialeného Maxa mali veľkú radosť.
Bolívia je krásna juhoamerická krajina, ktorá má návštevníkom čo ponúknuť. Môžete obdivovať dych vyrážajúce vrcholky Ánd alebo jazero Titicaca, stratiť sa na rušných trhoch plných farieb alebo sa rozplývať nad plameniakmi a huňatými lamami. Jedným z najväčších tunajších turistických lákadiel je však hromada šrotu v pustatine.
V nadmorskej výške okolo 3650 metrov sa na viac než 10 tisícoch km² rozkladá najväčšia soľná pláň na svete, ktorá bývala dnom prehistorického jazera Salar de Uyuni. Keď tu v období dažďov zaprší, premení sa planina na najväčšie zrkadlo, aké ste kedy videli. V období sucha je vidieť až z Mesiaca. Unikátna prírodná scenéria má špecifické čaro a je nesmierne fotogenická. Ľudia sem nemieria ale len kvôli zíraniu do nekonečnej bielej pustatiny.
Vlakom k moru
Na okraji planiny, neďaleko mesta Uyuni, narušujú minimalistickú meditatívnu krajinu výjavy ako z postapokalyptického filmu. Hrdzavejú tu a rozpadávajú sa lokomotívy a vagóny, ktoré pamätajú tunajšiu zlatú éru z počiatku 20. storočia. Prosperujúce ťažobné mestečko Uyuni malo kvôli výhodnej polohe slúžiť ako dôležitý dopravný uzol medzi Bolíviou, Argentínou a Čile. Ambiciózny budovateľský zámer prepojiť krajinu s oceánom, ku ktorému Bolívia stratila prístup v dôsledku Druhej tichomorskej vojny v 19. storočí, sa síce nepodarilo úplne naplniť, nejaké koľaje sa ale položili a vlaky naložené striebrom či soľou a ďalšími nerastmi si to po nich šinuli dole na juhovýchod, do prístavu Antofagasta, odkiaľ suroviny putovali ďalej do sveta.
Obe svetové vojny, ktoré ochladili záujem dotknutých krajín o juhoamerický export, chatrná domáca politická situácia i neustále handrkovanie sa so susedmi o územie mali podiel na tom, že obchodná železničná trasa prestávala byť frekventovaná a ťažobný priemysel išiel ku dnu. Koniec koncov bolívijské náleziská neboli bezodné. A tak dávna hviezdna sláva Uyuni v 40. rokoch vyhasla. Bezprizorné vlaky tu zostali trčať a už nikdy nevyjazdili. Sú pripomienkou niekdajších veľkolepých plánov.
Cintorín vlakov ‒ Cementerio de Trenes dnes ponúka fascinujúcu podívanú. A viac než podívanú. Desiatky pomaly sa rozpadávajúcich parných mašín a nákladných vagónov si môžete ohmatať a preskúmať zblízka. Na niektoré sa dá aj vyliezť. Slnko, vietor, soľ a čas sa ale na železných tátošoch podpísali, a tak všetko len na vlastné nebezpečenstvo!
Ak ich chcete vidieť na vlastné oči, radšej sa poponáhľajte. Predstavitelia štátu zamýšľajú nadviazať na miestnu ťažobnú minulosť. Pod soľnou pláňou sa totiž skrýva jedno z najväčších svetových nálezísk lítia. Má tu byť zhruba 21 miliónov ton kovu, ktorý sa využíva na výrobu batérií. Miestne komunity a ochrancovia prírody ale proti ťažbe protestujú. Uvidíme, možno sa podarí zachovať krajinu takú, aká je, i s hrdzavejúcimi vlakmi, a zase len zostane pri veľkých plánoch, ktoré sa nenaplnia.
Video, ktoré ste mohli minúť: Keď dodržíte postupy, most vás prežije, hovorí legenda českého stavebníctva Bořivoj Kačena
