Sabina Laurinová, známa z legendárneho programu DO-RE-MI a obľúbeného seriálu Zoo, vyzerá aj vo svojich 53 rokoch stále mladistvo. V rozhovore prezradila, čo je jej tajomstvom a čo ju priťahuje na mužoch.
Vy sa s vekom vôbec nemeníte. Máte recept na to, ako vyzerať stále nádherne?
Ďakujem za kompliment, ale úplne s vami nesúhlasím. Človek sa samozrejme mení, to je prirodzené. Podľa mňa je ale dôležité, aby v sebe mal stále energiu, pretože práve tá z ľudí vyžaruje, poháňa ich a motivuje. Niekedy ju síce musím hľadať, ale snažím sa ísť životom čo najprirodzenejšie.
Dnes sa hodne hovorí o „pretty privilege“, teda o privilégiu krásy. Myslíte, že krása môže ženám pomáhať napríklad aj v profesii?
Krása je pojem, ktorý každý vníma trochu inak. Samozrejme existuje ten prvotný moment, kedy vás niekto zaujme, ale ja osobne vnímam krásu ako osobitosť. Poznám mnoho hercov, ktorí na prvý pohľad nie sú klasicky krásni. Majú však v sebe charizmu, a aj keď na nich zdanlivo nič neladí, dohromady to pôsobí fascinujúcim dojmom. To je pre mňa krása – osobitosť, sofistikovanosť, elegancia a tiež láskavosť, ktorá z človeka vyžaruje. Cením si prirozenú krásu, nie tú umelú podľa dnešných trendov. Myslím si, že je to škoda, pretože ľudia potom často splývajú a vytráca sa ich jedinečnosť. Ale určite platí, že krása, nech už si ju definujeme akokoľvek, môže upozorniť a pomôcť. Človek si ju ale musí obhájiť aj niečím ďalším.
Vo vašej profesii to niekedy môže pôsobiť povrchne – človek musí stále nejako vyzerať, stále sa udržovať. Naštvalo vás niekedy, že sa na vzhľad kladie taký dôraz?
Týmto úplne nežijem. Samozrejme mi záleží na tom, aby som bola upravená, keď niekam idem, ale nikdy som neprepadla hystérii sebaúpravovania alebo komplexom, že nie som s niečím spokojná. Viem o spúste vecí, ktoré by som na sebe mohla zmeniť, a s vekom ich pribúda, ale neriešim to. Naša profesia je navyše špecifická, sme neustále v kolotoči prevlekov, líčenia a úprav, takže doma ma možno ani nespoznáte. Milujem, keď môžem byť nenalíčená, v športovom oblečení, vlasy v drdole. Ale keď idem medzi ľudí, užijem si to a mám pocit, že som ženou, že zase môžem zažiariť. Priznám sa ale, že často sa mi nechce do obliekania a česania, pretože je to vlastne môj každodenný chleba.
Hovorila ste aj o mužoch. Je niečo, čo na nich máte rada, a naopak niečo, čo vám vadí?
Na mužoch mám rada, keď voňajú a sú čisto oblečení. Opačne teda nemám rada, keď nie sú upravení a nevoňajú. Vadí mi aj nespoľahlivosť alebo prílišná familiárnosť a vlezlosť. Myslím si, že v komunikácii so ženou by si muži mali udržať určitú úroveň. Mám rada, keď sú galantní a vedia sa dvoriť. Bohužiaľ, dnešná doba je v tomhle zložitejšia – muži mi často hovoria, že by radi otvorili dvere, ale boja sa, že by ich žena obvinila, že ju obťažujú. Ja to tak nemám, naopak si veľmi vážim, keď mi muž podrží dvere alebo pomôže do kabátu. A veľkú hodnotu pre mňa má, keď má muž zmysel pre humor. Tým sa dá spústa vecí vyrovnať alebo zjemniť.
