Oppama. Morský obor. Šťastný obor. Jahre Viking. Knock Nevis. Mont. Pod všetkými týmito menami bol známy ropný supertanker, ktorý tridsať rokov držal titul neporaziteľného pána morí.
Predstavte si atletický ovál. Museli by ste ho obehnúť okolo dokola a ešte si pobehnúť k ďalšej zákrute, aby ste prekonali rovnakú vzdialenosť, aká delila dva najvzdialenejšie konce tejto lode. Presne to bolo 458,45 metra. V roku 1979 vyplávala na more ako najdlhšie plavidlo na svete a titul si držala až do svojho konca. Dlhšia je len plávajúca platforma s továrňou na spracovanie zemného plynu Prelude FLNG (488 m), ktorá však bola uvedená do prevádzky až v roku 2013, teda v čase, keď už bol Morský obor v oceľovom nebi.
Čo sa nosnosti a mohutnosti týka, premožiteľa nenašiel. Pri plnom zaťažení predstavoval jeho výtlak ťažko predstaviteľných 657 019 ton. Mohol pojať cez 4 milióny barelov ropy a s nákladom na palube mal ponor 24,6 metra. Plavil sa vpred maximálnou rýchlosťou okolo 30 km/h a loď to bola tak gigantická, že by sa nedostala cez plytký kanál La Manche, Suez ani Panamský prieplav.
Jej osud sa začal skladať skrutka po skrutke, nit po nite v roku 1974 v japonskej fabrike Sumitomo Heavy Industries v lodenici Oppama, kde si ju objednal jeden grécky rejdař. Nakoniec si ju ale kvôli konštrukčným problémom odmietol prevziať. Vtedy loď s nedokončeným trupom ešte merala „iba“ 378 metrov a bola uspôsobená viezť 418 tisíc ton. Výrobca jej dal provizórne meno podľa lodenice – Oppama.
Nový majiteľ z Hongkongu si ju u firmy nechal zväčšiť a v roku 1979 ju poslal na more už pod názvom, ktorý lepšie vystihoval jej majestátnosť: Morský obor. Úctyhodný supertanker so 46 nádržami a palubou s rozlohou 31 541 m2 zobral rekord supertankeru menom Pierre Guillaumat, ktorému dovtedy stačila dĺžka 414,23 metra a celková nosnosť 555 051 tisíc ton na právo nechať sa nazývať najväčšou loďou, ktorá kedy bola vyrobená.
Takmer desať rokov Morský obor rozvážne brázdil oceánske vlny, v roku 1988, počas iránsko-irackej vojny, mal ale smolu. S nákladom ropy kotvil v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Pri iránskom ostrove Larak dostal zásah dvoma bombami a vznietil sa. Škody boli tak rozsiahle, že sa majiteľovi neoplatilo loď opravovať, a poslal ju do dočasného dôchodku. Našťastie sa objavili záujemcovia z Nórska, ktorí do nej boli ochotní investovať.
Znovuzrodenie zažila v roku 1991, kedy mohla vyplávať pod nórskou vlajkou a novým, štýlovým menom Jahre Viking (Vikingské letá). Na konci 90. rokov obra spropagovala hviezda Top Gearu Jeremy Clarkson vo svojej seriálovej novinke Extreme Machines. So štábom BBC vtedy Clarkson divákom sprostredkoval návštevu tankeru, s ktorým sa mohol plaviť okolo juhoafrického Mysu Dobrej nádeje.
Vikingské letá a letá šťastných plavieb skončili v roku 2004, kedy loď opäť zmenila majiteľa a ten sa ju rozhodol trvalo ukotviť v Perzskom zálive, kde slúžila ako plávajúce skladisko. O päť rokov neskôr sa jej dni naplnili a vydala sa na svoju poslednú plavbu. Cieľ: India. Misia: Nechať sa zošrotovať. Vzhľadom na rozmery trvalo niekoľko mesiacov, než sa ju podarilo kompletne spracovať. Zostala len 36-tonová kotva, ktorá teraz v hongkongských vládnych lodeniciach spomína na doby, kedy bola súčasťou kolosu, ktorý vládol moriam.
