Spoj: Nový život pre starú obilnú halu v Bielych Karpatoch
Na úpätí Bílých Karpat, kde sa lesy plynule menia na lúky, vyrástla stavba, ktorá vdýchla miestu nový život. Rodinná firma Janošík tu otvorila svoje nové sídlo a showroom s názvom Spoj. Dom vznikol rekonštrukciou bývalej obilnej haly z 50. rokov a stal sa ukážkou toho, ako možno priemyselnú budovu pretvoriť s rešpektom k miestu aj dobe.
Architektúra domu vychádza z úvah o oknách, nielen ako o stavebnom prvku, ale ako o nástroji, ktorý prepája priestor s okolím. Dom sa fyzicky aj symbolicky otvoril, aby nechal krajinu vstúpiť dovnútra a nechal vyniknúť oknám, ich forme, funkcii a atmosfére, ktorú vytvárajú.“Chceli sme vytvoriť príjemné miesto pre prácu a zároveň priestor, kde ukážeme, čo robíme. Kde naše produkty nielen uvidíte, ale zažijete,“ hovorí architekt Jakub Janošík, ktorý vo firme zastrešuje dizajn. „Každodenný kontakt s okolnou prírodou sa premietol aj do nášho vnímania architektúry ako niečoho, čo má byť s krajinou v dialógu.“
Showroom, laboratórium a spojenie
Dom je plný rôznych typov okien a dverí – od subtílnych až po experimentálne riešenia. Objavujú sa tu veľkoformátové posuvné steny, pivotové dvere, okná vznášajúce sa v priestore alebo sedacie okno, z ktorého možno priamo vstúpiť do záhrady. Okná a dvere sú obložené mosadzou a ďalšími netradičnými materiálmi. Všetko tu slúži nielen ako ukážka sortimentu, ale aj ako hravé skúmanie hraníc medzi interiérom a exteriérom.
Pôvodná hala bola uzavretá, oddelená cestou a plotom. Dnes akoby sa lúka vlievala do domu. Betónová náruč – nový prístavok – sa otvára do krajiny a umožňuje, aby zamestnanci vychádzali z kancelárií priamo do trávy, hoci sú v päte, vo výške piatich metrov. Hmota domu kombinuje dva objemy: starú sedlovú halu a novú horizontálnu štruktúru, ktorá približuje dom k zemi a zjemňuje jeho siluetu voči okoliu.
Z exteriéru pôsobia tri strany domu ako strohý monument – tmavý, zdržanlivý, aby nerušil krajinu. Interiér je naopak biely, čistý, plný svetla a výhľadov. Ako galéria pre krajinu.
Silná výpoveď a rešpekt
Fasádu pokrýva čierno natretý smrekovec s viditeľnou kresbou dreva, betón je prefarbený do pieskovcových tónov a liaty po vrstvách. Interiér v sebe skrýva kombináciu bieleného smreku, prírodného duba, tmavošedého betónu a ľanu. Tým tvorcovia miesta odkazujú na valašskú stavebnú tradíciu.
Namiesto búrania bol dom rekonštruovaný, čím sa výrazne znížila ekologická záťaž. Zateplenie a nové okná priniesli nižšiu energetickú náročnosť. V zime interiér vyhrieva nízke slnko, v lete ho chráni hlboké tienenie. Dom nevyžaduje klimatizáciu, a ak predsa len príde horko, využíva sa podlahové chladenie. Na streche sú solárne panely, zapustené tak, že nerušia siluetu stavby a splývajú s tmavým obkladom.
Prázdny i plný zároveň
Interiér tvorí otvorený stred – akési vnútorné námestie, ktoré prepája kancelárie a zasadacie miestnosti po obvode. Všetko je navrhnuté s ohľadom na pokoj, sústredenie a inšpiráciu. Vybavenie bolo vyrobené na mieru – od stolov po kuchyňu – s výnimkou typových kusov.
Hlavným prvkom je svetlo, priestor, rytmus a výhľad – a všetko, čo prichádza zvonku, ako svetlo, tma a prekvapenie.
Umenie, záhrada bez okrás a sila
Tri umelecko-dizajnérske vstupy prenášajú prírodu do kultúry: Maxim Velčovský vytvoril drevené schodisko v tvare okolitých kopcov. Objekt je súčasne sochou aj amfiteátrom, ktorý pozýva k posadeniu a výhľadu cez deväťmetrové okno. Lukáš Musil (Musa) naplnil pokojnejšie časti domu sériou 15 obrazov, ktoré technikou i výrazmi zachycujú dialóg človeka a krajiny. Pigment presakuje cez plátno ako tlkot srdca Bílých Karpat. A Studio DECHEM navrhlo sklené objekty – svietidlá, vázy i výplne dverí – s živou štruktúrou. Každý kus je iný, ako krajina sama.
Okolo domu sa nachádza prirodzené pokračovanie krajiny. Rastú tu druhy bežné pre okolie a na prístavbe z betónu rastú nízke borovice a lesné jahody.
Spoj je manifestom o prístupe k architektúre, krajine, výrobe i práci. Ukazuje, že aj staré priemyselné stavby môžu byť pretvorené s úctou, krásou a funkčnosťou. A že okno nie je len stavebný otvor, ale spôsob, ako sa pozerať na svet.
