Jane Goodall navždy zmenila spôsob, akým svet chápe šimpanzov – a aj spôsob, akým premýšľa o samotnej ochrane prírody. Jej kariéra, ktorá ju zaviedla do džungle, prednáškových sál a na svetové pódiá, je tiež príbehom prekonávania bariér a vytrvalosti: premenila počiatočný nedostatok univerzitného diplomu a skúseností na odkaz jednej z najikonickejších vedeckých obhajkýň.
Ako dieťa vo vojnovej Anglicku snívala Goodallová o Afrike – žiť medzi živými zvieratami a písať o nich knihy. V tom čase sa však takéto ambície nepovažovali za realistické pre ženy, ktoré boli namiesto toho vedené k domácim prácam alebo slabo plateným administratívnym prácam.
„Ísť do Afriky, žiť so zvieratami, to je všetko, na čo som kedy myslela,“ povedala Goodallová v biografickom dokumentárnom filme Jane z roku 2017.
„Neboli sme v žiadnom prípade bohatá rodina, takže univerzita nebola možnosťou. Ale aj tak som chcela pracovať so zvieratami niekde ďaleko. Zohnala som si prácu ako čašníčka, šetrila som svoje mzdy a tringelty, každý cent som si odložila, aby som sa dostala do Afriky.“
Vo veku 23 rokov sa Goodallová dostala do Kene, kde náhodné stretnutie s renomovaným paleontológom Louisom Leakeym všetko zmenilo. Leakey ju najal ako sekretárku v Národnom múzeu v Nairobi, ale čoskoro jej ponúkol niečo oveľa odvážnejšie: študovať šimpanzy v Tanzánii. Veril, že jej zvedavosť, trpezlivosť a vášeň zatienili fakt, že nemala žiadny formálny diplom ani skúsenosti.
„Vzal ma napriek môjmu nedostatku akademických poverení – alebo dokonca kvôli nim, pretože chcel niekoho s mysľou nezaťaženou redukcionistickým vedeckým myslením tej doby,“ napísala Goodallová v roku 2018.
Jej práca v Národnom parku Gombe Stream mala definovať primatológiu pre budúce generácie. A hoci vstúpila do vedy bez diplomu, Cambridgeská univerzita ju prijala priamo do svojho doktorandského programu, čím sa stala jednou z mála, ktorým sa to kedy podarilo bez existujúceho diplomu.
Predtým, ako sa jej prelomové objavy dostali na titulné stránky po celom svete, Goodallová prežívala v teréne dlhé, skľučujúce obdobia. Uplynuli dni bez toho, aby videla jediného šimpanza – a väčšinou utiekli hneď, ako sa k nim priblížila. Ale aj keď peniaze na expedíciu začali dochádzať, zostala verná svojmu cieľu.
„Keďže nie som porazená, len to posilnilo moje odhodlanie uspieť,“ povedala v dokumente Jane. „Nikdy som nemala v úmysle skončiť. Navždy by som stratila všetku sebaúctu, keby som sa vzdala.“
Jej vytrvalosť sa vyplatila. V roku 1960 sa stala prvou, ktorá pozorovala primáty, ako odstraňujú listy z vetvičiek, aby zbierali termity – zručnosť používania nástrojov, ktorá bola dlho považovaná za jedinečne ľudskú. Tiež zdokumentovala prelomové sociálne väzby a dôkazy o emocionálnom živote šimpanzov.
Práca nebola bez komplikácií: epidémia detskej obrny spustošila populáciu šimpanzov v Gombe a násilné konflikty v skupinách, ktoré študovala, ňou niekedy otriasli. Ale v tých ťažkých chvíľach sa poučila z rady svojej matky, ktorá sa k nej dokonca pripojila v Afrike v prvých týždňoch:
„Budeš musieť tvrdo pracovať, využívať príležitosti a nikdy sa nevzdávať,“ spomínala Goodallová na jej slová.
Pre Goodallovú existovalo len málo rozdielov medzi prácou a životom. Vzala si holandského fotografa divokej prírody Baróna Huga van Lawicka a spolu vychovali svojho syna, Huga Erica – prezývaného „Grub“ – medzi šimpanzami, ktoré študovala.
Aj keď sa jej rodina rozrastala, Goodallová zostala oddaná vede a neskôr aj obhajovaniu ochrany prírody. Väčšinu svojho života strávila na cestách – takmer 300 dní v roku v neskorších desaťročiach – prednášala, stretávala sa s politikmi a inšpirovala generácie, aby vnímali rozhovor ako morálny imperatív.
„Jediný čas, keď nepracujem, je, keď som doma. Večer trávim so svojou sestrou a rodinou a vezmem akéhokoľvek psa, ktorý tam je, na prechádzku,“ napísala. „Nemám čas na koníčky. Čo je víkend? Neexistuje. Čo je dovolenka? Neexistuje.“
Goodallová zomrela 1. októbra v Kalifornii počas ďalšieho prednáškového turné, stále oddaná svojmu posolstvu. Popis jej plánovanej prednášky na UCLA to vyjadril jednoducho:
„Jane inšpiruje k lepšiemu porozumeniu a konaniu v prospech prírodného sveta. Jane inšpiruje nádej.“
Preston Fore
