Jazero staré približne 25 miliónov rokov a hlboké 1 700 metrov obsahuje pätinu všetkej sladkej vody, ktorá sa nachádza na povrchu Zeme a nie je trvalo zamrznutá. V jeho hlbinách to životom len tak hemží… a niekedy aj vrie.
Bajkalské jazero sa nachádza na juhovýchodnej Sibíri. Niektorí mu síce hovoria ruské Galapágy, ale pravdou je, že ide o úplný prírodný unikát. Nielenže je najstarším jazerom na Zemi, ale aj najhlbším. Jeho hĺbku odborníci zmerali na 1642 metrov, čo znamená, že by sa do neho na výšku zmestil náš najvyšší vrch Gerlachovský štít.
Všetko toto pochopiteľne znamená, že sa vnútri Bajkalu nachádza tiež úplne jedinečný ekosystém. Približne 80 percent tunajších rastlín a živočíchov nenájdeme nikde inde na planéte. A nerozprávame sa práve o drakovi menom Lusud-chan, ktorý podľa legendy jeho temné vody obýva. Skôr to platí pre podivuhodné ryby golomyanky.
Rybie kanibalizmus
Golomyanka bajkalská (Comephorus baikalensis) a golomyanka Dybowského (Comephorus dybowskii) sú celkom drobné rybky s priehľadným telom. Miestni im hovoria golomyanky. Sú to asi 20 centimetrov dlhé, éterické stvorenia, ktoré obývajú celý vodný stĺpec jazera. Nájdete ich teda ako na plytčine, tak pri dne. Sú tým pádom jedinými sladkovodnými rybami na svete, ktoré žijú tak hlboko. Ale aby sme boli fér, je pravda, že žiadna iná sladkovodná ryba nemá tak hlboký „rybník“.
Ich jedálniček sa skladá z planktónu, lariev a kôrovcov, ale nepohrdnú ani vlastným potomstvom. Telo majú dokonale prispôsobené extrémnym podmienkam. Nemajú šupiny a vďaka vysokému obsahu telesného tuku a poréznym kostiam majú takmer neutrálny vztlak. Tiež im chýba plynový mechúr. Oboje je dôvodom, prečo bez problémov znášajú obrovské tlakové rozdiely. U golomyanky bajkalskej tvorí rybí olej dokonca 38,9 % hmotnosti tela!
Ich oči sú tiež zvláštne. Podľa odborníkov sú podobne ako hlbokomorské ryby extrémne citlivé na svetlo, takže vidia aj v hlbinách. Daňou za to ale je, že vnímajú len stupne šedi.
Podivné kruhy mýlili vedcov aj vodičov
Bajkal ale nie je fascinujúci len vďaka unikátnym živočíchom, donedávna ho skúmala aj NASA. Bolo to kvôli podivuhodným ľadovým prstencom, ktoré sa na ňom objavujú, keď zamrzne. Sú tak obrie, že ich zachytili aj satelity. Lenže z povrchu jazera ich skoro vidieť nie je, čo predstavuje riziko pre vodičov, ktorí si cez hlboko zamrznutú hladinu cez zimu skracujú cestu.
V roku 2020 konečne NASA v spolupráci s medzinárodnými vedcami našla odpoveď. Ukázalo sa, že pod ľadom vznikajú hlbinné víry s teplejšou vodou, ktoré sa točia v smere hodinových ručičiek. Uprostred víru je prúd slabý, a preto tam ľad zostáva pevný, ale na okrajoch je silnejší a narúša povrch. Vznikajú tak jasne ohraničené kruhy. Jediné, čo sa zistiť nepodarilo, je, prečo tie víry vznikajú. Odborníci ale majú za to, že v tom svoju rolu môžu hrať prítoky riek.
Video, ktoré ste mohli minúť: Skákavka je neľútostným lovcom iných pavúkov. Pozrite sa na jej geniálnu taktiku.
