Revolúcia v reprodukčnej medicíne: Z kožných buniek vytvorili ľudské vajíčka
Vedci dosiahli prelomový objav v oblasti reprodukčnej medicíny – úspešne vytvorili ľudské vajíčka z kožných buniek. Tento prelomový postup spočíva v tom, že sa DNA z kožných buniek vloží do darovaného vajíčka, ktoré je následne oplodnené spermiami. Hoci sa to zatiaľ testovalo len v laboratórnych podmienkach, výsledky sú povzbudivé.
„Štúdia ukazuje, že genetický materiál z kožných buniek sa dá použiť na vytvorenie bunky podobnej vajíčku, ktorá sa môže oplodniť a vyvinúť do embrya,“ hovorí profesor Richard Anderson z Univerzity v Edinburghu.
Zázrak menom mitomeióza
Napriek ohromujúcim výsledkom výskumu vedcov trápil istý problém pri tvorbe vajíčok z kožných buniek. Tieto bunky majú kompletnú sadu 46 chromozómov, zatiaľ čo vajíčka majú len 23. Bez zásahu by takto vzniknuté vajíčka mali nadbytočný počet chromozómov, čo vedie k vývojovým poruchám.
Vedci tento problém vyriešili pomocou procesu, ktorý nazvali mitomeióza – napodobňuje prirodzené bunkové delenie a spôsobí „odhodenie“ jednej sady chromozómov. Výsledkom je funkčné vajíčko so správnym počtom chromozómov.
Pomocou tejto metódy vytvorili v laboratóriu 82 vajíčok, ktoré boli následne oplodnené. Približne deväť percent z nich sa vyvinulo do fázy blastocysty – rannej fázy embrya, ktorá sa pri IVF bežne vkladá do maternice. Proces redukcie chromozómov však nebol vždy spoľahlivý.
Pomoc nielen pre mužov, ale aj pre ženy
Hoci sa predovšetkým v médiách hovorí o tom, že by táto metóda mohla umožniť mužským párom mať deti bez ženy, vedecký tím zdôrazňuje aj jej potenciál pre ženy, ktoré nemôžu mať deti kvôli problémom s vajíčkami – napríklad po onkologickej liečbe.
„Mnoho žien nemôže mať rodinu, pretože stratili vajíčka, čo sa môže stať z rôznych dôvodov, vrátane liečby rakoviny. Schopnosť generovať nové vajíčka by bola veľkým pokrokom,“ dodáva profesor Anderson z Univerzity v Edinburghu.
Výzvy a obmedzenia
Hoci ide o sľubný vývoj, štúdia má aj svoje limity. Väčšina vajíčok (91 percent) sa po oplodnení ďalej nevyvíjala. Okrem toho sa u niektorých embryí objavili chromozomálne abnormality, čo predstavuje riziko pre budúci vývoj. Vedci preto upozorňujú, že pred prípadným použitím u ľudí bude potrebných ešte mnoho rokov výskumu a testovania.
A vedľa technických výziev hrajú významnú úlohu aj etické otázky, regulácie, legislatíva či riziká genetickej nestability.
IVF a budúcnosť
V súčasnosti je hlavnou metódou liečby neplodnosti takzvané in vitro fertilizácie (IVF), pri ktorej sa vajíčko oplodní spermiou v laboratóriu a embryo sa vloží do maternice ženy. Tento proces pomohol miliónom párov na celom svete. Napriek tomu má IVF svoje limity – najmä ak je problém priamo vo vajíčkach. Metóda mitomeiózy by tak v budúcnosti mohla ponúknuť novú šancu tým, ktorí dnes nemajú iné možnosti – či už kvôli veku, chorobe, alebo tomu, že vôbec nemajú prístup k ženským vajíčkam.
Hoci je tento výskum ešte v rannej fáze, odborníci ho považujú za dôkaz, že myšlienka geneticky vlastných detí bez biologických matiek nemusí byť sci-fi.
