EURópa prichádza o zelené plochy alarmujúcou rýchlosťou, odhaľuje nové vyšetrovanie
Nová investigatíva odhaľuje, že Európa zúfalo prichádza o zelené priestory, ktoré kedysi poskytovali útočisko divokej zveri, zabezpečovali potraviny a odstraňovali uhlík z atmosféry. Projekt Green to Grey, realizovaný v spolupráci s vedcami z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody (NINA), prináša prvú analýzu straty prírody a ornej pôdy v takom rozsahu. Cezhraničné vyšetrovanie viedla organizácia Arena for Journalism in Europe a nórska televízia NRK, spolu s redakciami z desiatich európskych krajín. Projekt pomocou satelitných snímok, umelej inteligencie a reportáží priamo z terénu kvantifikuje rozsah straty územia v dôsledku výstavby.
analýza ukázala, že Európa každoročne stráca 1 500 km² v dôsledku výstavby. Medzi januárom 2018 a decembrom 2023 kontinent stratil približne 9 000 km², čo je oblasť s veľkosťou Cypru. Ide o takmer 30 km² zničených každý týždeň, čo zodpovedá 600 futbalovým ihriskám denne. Podstatnú väčšinu týchto strát tvorí príroda, zhruba 900 km² ročne. Výskum však ukázal, že poľnohospodárska pôda predstavuje 600 km² ročne, čo má vážne dôsledky pre potravinovú bezpečnosť a zdravie v Európe. Tieto čísla tiež naznačujú, že nezastavaná pôda mizne jeden a pol krát rýchlejšie, ako sa predtým odhadovalo.
Doterajšie celoeurópske odhady straty prírody vychádzali z oficiálnych údajov Európskej environmentálnej agentúry (EEA), ktorá používala metodiku, ktorá dokázala detekovať iba rozsiahle stavebné projekty zo satelitných snímok. Metodika Green to Grey dokázala identifikovať oveľa menšie stavby, ako aj úzke cesty a železnice. Reportéri zistili, že štyri z piatich prípadov výstavby sa vyskytli v husto osídlených oblastiach, ktoré už boli premenené ľudskou činnosťou. Medzi ne patria parky a zelené plochy v mestských oblastiach, ktoré sú nevyhnutné pre rekreáciu, reguláciu povodní a poskytovanie tieňa počas horúcich letných mesiacov. Taktiež objavili početné príklady vzácnej prírody, ktorá bola zničená, aby sa uvoľnilo miesto pre komerčné aktivity, luxusné domy a cestovný ruch. Najčastejšie zásahy, ktoré predstavovali väčšinu prípadov, však boli výstavba bytov a ciest.
Vedci dlhodobo študujú vplyv rozsiahleho ničenia prírody v oblastiach, ako je Amazonský prales. V Európe je však relatívne málo nedotknutej prírody. Výskum poukazuje na vážne dopady kumulatívnych strát malého rozsahu: „Toto je pomaly horiaci problém,“ hovorí Jan-Erik Petersen, expert na ekosystémy z EEA. „Problém sa jednoducho časom nahromadí.“ Guy Pe’er, biológ zaoberajúci sa ochranou prírody z Helmholtzovho centra pre environmentálny výskum a Nemeckého centra pre integrovaný výskum biodiverzity, uvádza: „Ak budeme neustále povoľovať tieto straty malého rozsahu, riskujeme, že dovedieme systém ku kolapsu. Ohrozujeme naše zdravie a našu bezpečnosť.“
V roku 2021 si EÚ stanovila cieľ kompenzovať pôdu zabratú na výstavbu rovnocennou oblasťou obnovenej prírody inde. Stratégia „nulového čistého záberu pôdy do roku 2050“ je nezáväzná a výskum ukazuje, že doteraz nedokázala výrazne obmedziť výstavbu na predtým nezastavaných pozemkoch.
Žiadna krajina nie je ušetrená
Hoci sa straty týkajú celej Európy, v údajoch existujú určité zákonitosti. V Škandinávii sú obzvlášť zasiahnuté lesy. V južnej Európe miznú pobrežné oblasti. Strata ornej pôdy je bežnejšia v strednej Európe, v krajinách ako Nemecko a Dánsko, kde je príroda vyčerpaná rokmi existujúcej výstavby. Všetky krajiny prichádzajú o svoje prírodné a poľnohospodárske oblasti, ale niektoré viac ako iné. V absolútnom vyjadrení je na prvom mieste Turecko, ktoré medzi rokmi 2018 a 2023 stratilo 1 860 km² prírody a ornej pôdy, čo je oblasť väčšia ako Veľký Londýn. Nasleduje Poľsko s viac ako 1 000 km² stratenou pôdou, potom Francúzsko a Nemecko. Ak sa údaje upravia na základe veľkosti krajiny, potom sa na prvé miesto dostanú Holandsko a Belgicko, ktoré sú menšie, ale husto osídlené. Tieto krajiny zastavujú vyšší podiel celkovej plochy ako veľké krajiny s menším počtom obyvateľov, napríklad Nórsko, Švédsko alebo Fínsko. Ak sa však údaje upravia na základe počtu obyvateľov, potom sa škandinávskym krajinám darí horšie. Nórsky stavebný ruch predstavuje približne šesť metrov štvorcových prírody a ornej pôdy ročne na jedného obyvateľa. Vo Švajčiarsku je strata na jedného obyvateľa desaťkrát menšia.
‚Nemôžeme žiť v kamennej púšti‘
V Taliansku reportéri zistili, že Gardské jazero, svetoznámy hotspot biodiverzity, je pod náporom výstavby vykonávanej v mene „udržateľného cestovného ruchu“. V Poľsku vyrastali investičné nehnuteľnosti v okolí pozemkov, ktoré mala chrániť EÚ. Vo Fínsku sa oblasti ohrozenej prírody zmenili na diaľnicu. Investigatíva ukázala, že práve straty malého rozsahu sa naozaj sčítavajú. Peter Verburg, profesor environmentálnej priestorovej analýzy na VU University Amsterdam, hovorí, že kumulatívny dopad mnohých malých stavieb vedie ku globálnej zmene: „Neustále počúvate, že, ‚Ó, povolili sme túto stavbu, pretože mala len 2 000 m², čo na tom’? Ale keď spočítate všetky tie povolenia v celej Európe, je to veľa.“
Výstavba v biotopoch znamená stratu nielen zvierat alebo pôvodných rastlín, ale aj zásadných prírodných ochrán proti extrémnemu počasiu a rastúcej teplote. Viac budov prináša viac tepla a vyššie riziko záplav, v čase, keď sa Európa spolu s Arktídou otepľuje rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný kontinent. Gunnar Austrheim, profesor biológie na NTNU v Trondheime, bol spoluautorom správy IPBES, ktorá v roku 2018 dospela k záveru, že Európa a stredná Ázia čelia kríze, ktorá si vyžiada zásadné spoločenské zmeny, aby sa zmenil kurz. Investigatíva ukazuje, že politici nekonali a namiesto toho sa držali „bežného modelu“.
‚Zacementovávame si vlastnú budúcnosť‘
Lena Schilling, poslankyňa Európskeho parlamentu za Stranu zelených, hovorí, že každý les, úrodné pole a hotspot biodiverzity zničený pre krátkodobý zisk je zradou sľubov, ktoré sme dali mladým ľuďom. „EÚ roky sľubovala, že bude viesť v oblasti ochrany klímy a prírody, ale toto vyšetrovanie ukazuje, že doslova zacementovávame si vlastnú budúcnosť,“ hovorí.
V roku 2024 EÚ schválila nariadenie o obnove prírody – priekopnícky zákon, ktorého cieľom je do roku 2050 obnoviť 90 percent znehodnotených biotopov v celej EÚ. Národné vlády sú po prvýkrát povinné stanoviť lehoty a plniť ciele v oblasti ochrany prírody. Nariadenie čelilo intenzívnemu odporu zo strany poľnohospodárskeho a lesníckeho sektora. Otázky zostávajú ohľadom toho, ako sa tieto opatrenia budú financovať a presadzovať, pretože EÚ sľúbila znížiť byrokraciu pre podniky a v minulom roku stiahla niekoľko svojich ambicióznych environmentálnych cieľov. Mimovládne organizácie upozorňujú, že existujúce zákony na ochranu prírody môžu byť ďalším cieľom na zrušenie. Začali preto petíciu podpísanú 200 000 občanmi EÚ, ktorá vyzýva na zachovanie súčasných opatrení.
Pripravovaná legislatíva EÚ o pôde zároveň neobsahuje záväzok „nulového čistého záberu pôdy do roku 2050“. Európska environmentálna agentúra priznala v septembri vo svojej správe o stave životného prostredia, že cieľ EÚ dosiahnuť nulový čistý záber pôdy do roku 2050 sa pravdepodobne nepodarí splniť. Peter Verburg z VU University Amsterdam hovorí, že na dosiahnutie nulového čistého záberu pôdy do roku 2050 potrebujú európske krajiny strednodobé, právne záväzné ciele. „Toto určuje našu budúcnosť, nemôžeme žiť v kamennej púšti,“ hovorí Verburg. „Potrebujeme zelený priestor. Potrebujeme vidieť stromy. Potrebujeme, aby nás príroda podporovala, najmä počas klimatickej zmeny.“
