Čo robí dobrého diplomata? Väčšina ľudí by pravdepodobne odpovedala, že skúsenosti so zahraničnou politikou, schopnosť vytvárať kontakty, budovať vzťahy, zvládať citlivé otázky, znalosť hostiteľskej krajiny a ovládanie miestneho jazyka.
Je možné skutočne poznať krajinu, ak človek nevie hovoriť a rozumieť miestnemu jazyku? Ako môžete budovať vzťahy s národnými a regionálnymi politikmi, počúvať majiteľov malých podnikov, čítať miestne médiá, počúvať miestne rádio, učiť sa od miestnych aktivistov alebo získavať klebety od taxikárov? Ak zostávate v anglicky hovoriacej expatovej bubline, naozaj si plníte svoju prácu byť očami a ušami v teréne v mene vášho hlavného mesta doma?
Zo životopisov a videí zverejnených online EURópskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), diplomatickou službou EÚ, sa zdá, že mnohí z veľvyslancov EÚ na kľúčových postoch po celom svete, z ktorých každý je dôležitý pre európske záujmy, nehovoria jazykom svojich hostiteľov. Vzhľadom na to, že niektorí z nich sú už niekoľko rokov vo funkcii a majú prístup k vysokej úrovni súkromného jazykového vzdelávania, je to dosť znepokojujúci ukazovateľ našej diplomatickej účinnosti.
Ale čo zamestnanci delegácií ESVČ so sídlom po celom svete, ktorí podporujú veľvyslancov EÚ, koľkí z nich hovoria mimoeurópskymi jazykmi? V odpovedi na parlamentnú otázku ESVČ uviedla, že „nezbiera údaje o úrovni znalosti mimoeurópskych jazykov u svojich zamestnancov“ – čo je zaujímavý manažérsky prístup pre globálnu diplomatickú službu. Potvrdili, že z viac ako 6 000 zamestnancov delegácií absolvovalo v roku 2024 jazykové vzdelávanie v arabčine, čínštine-mandarínčine, indonézštine-bahase, ruštine, svahilčine alebo turečtine len 94 zamestnancov. Neexistujú žiadne údaje o tom, koľko z nich dokončilo svoje vzdelávanie alebo plynule hovorí. Tiež sa pýtali na hlavné svetové jazyky ako urdčina, perzština a hindčina, ale zdá sa, že v týchto jazykoch v posledných rokoch nikto nekonal kurzy.
Vo svojom prejave na výročnom stretnutí veľvyslancov EÚ v Bruseli v roku 2022 bývalý vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell spôsobil rozruch, keď ich pokarhal slovami: „Chcem byť informovaný vami, nie tlačou. Niekedy som vedel viac o tom, čo sa niekde deje, čítaním novín ako čítaním vašich správ.“ S dôrazom na dôležitosť komunikácie v diplomacii pokračoval: „Prvým problémom je, že hovoríme anglicky, ale veľa ľudí na svete nehovorí po anglicky… Stále máme ‚reflex‘ európskej kultúry: hovoríme našimi jazykmi a očakávame, že nám zvyšok sveta bude rozumieť.“
Ako predseda výboru pre rozvoj a spolupredseda skupiny pre podporu demokracie a koordináciu volieb v Európskom parlamente sa stretol iba s oddanými a talentovanými veľvyslancami a zamestnancami ESVČ, ktorí sú pre neho a jeho kolegov hodnotnou podporou. Európski zákonodarcovia a tvorcovia politík na úrovni EÚ a na národnej úrovni však závisia od ESVČ, aby boli diplomati naladení na miestnu dynamiku, citlivosť a pocity.
Väčšina úradníkov EÚ má mimoriadne pôsobivé jazykové znalosti, ale z dôvodu služobného poriadku EÚ sú motivovaní učiť sa iba jazyky EÚ. To môže byť dostatočné pre úlohy so sídlom v EÚ, ale nie pre našich diplomatov po celom svete, najmä vzhľadom na znepokojujúcu geopolitickú situáciu, v ktorej sa Európa v súčasnosti nachádza.
Nová generálna tajomníčka ESVČ Belén Martínez Carbonell, s ktorou sa nedávno stretol, sa môže inšpirovať niektorými veľvyslancami EÚ, ktorí idú príkladom. Veľvyslanec EÚ v Saudskej Arábii a veľvyslanec EÚ v Egypte hovoria arabsky a veľvyslankyňa EÚ v Brazílii Marian Schuegraf nehovorí len celkom dobre po portugalsky, ale aj po nemecky, anglicky, francúzsky, španielsky, hindsky, perzský a amharsky, najrozšírenejším jazykom v Etiópii, kde kedysi pôsobila. Tomu sa hovorí diplomatické zručnosti.
