Levice si zahrajú Ligu majstrov! Rozhovor s generálnym manažérom Ladislavom Garajom o postupe a cieľoch
Levičania si vybojovali účasť medzi EURópskou basketbalovou elitou vďaka triumfu na kvalifikačnom turnaji v bulharskom Samokove. Po víťazstvách nad cyperskou Larnakou a estónskym Kalevom si v dramatickom finále poradili s dánskym Bakkenom, keď víťaznú trojku strelili so záverečným klaksónom. S generálnym manažérom Patriotov Ladislavom Garajom sme sa rozprávali o postupe do Ligy majstrov a financiách s tým spojených.
Postup do prestížnej Ligy majstrov je veľká vec. Oslávili ste ho?
Dosiahli sme obrovský úspech. Áno, trochu sme oslávili. S realizačným tímom sme posedeli v hoteli, spadla z nás obrovská emócia a napätie, ktoré sme cítili počas celého týždňa.
Zažili ste už divokejší zápas ako proti Bakkenu?
Opísal by som to tak, že sme štyrikrát boli medzi nebom a peklom. Tak dôležitý zápas na vysokej úrovni a s takým bláznivým priebehom som ešte nezažil. Bolo neskutočné, ako sme sa dvakrát vyvliekli z prehry.
Padla víťazná trojka po nakreslenom signáli?
Tréneri pripravili tri možnosti aj podľa toho, ako zareaguje obrana na pohyb lopty. Vyšlo to na Willa Cariusa, ktorý mal dovtedy trojky 6/0. Kľúčovú trojku, navyše z ťažkej pozície a z otočky, však premenil. Vyšlo to tak, ako to zrejme malo vyjsť.
Ako prebiehal kvalifikačný turnaj?
Takýto formát turnaja sme absolvovali už štvrtýkrát, čiže sme vedeli, do čoho ideme. Tréneri a niektorí hráči boli pripravení, pre iných to bola premiéra. Ale vedeli sme, aké sú podmienky, vedeli sme, proti komu ideme hrať. Snažili sme sa získať čo najviac informácií o súperoch a čo najlepšie sa pripraviť. Išli sme zápas po zápase. Poctivou, mravenčiou prácou sme sa dostali k postupu.
Ktorý súper bol najnáročnejší?
Po basketbalovej stránke estónsky Kalev, cez ktorý sme prešli v semifinále. Dánsky Bakken hral trochu zvláštny štýl. Boli extrémne nepríjemní, ani sa na ich hru dobre nepozeralo, ale im to vychádzalo. Bolo to veľmi náročné, aj nám už dochádzali sily. Mali sme zranenia v tíme. Chalani to odbojovali, odmakali, do zápasu dali úplne všetko.
Ako náročné bolo odohrať turnaj s oklieštenou zostavou?
Veľmi. Chýbali nám Boris Bojanovský a Patrik Pažický, ktorí sa zranili týždeň pred štartom. V závere turnaja mal zdravotné problémy aj Akol Mawein, náš druhý center. Posledný zápas sme absolvovali bez oboch klasických centrov. O to viac je náš úspech väčší, že sme to zvládli bez troch hráčov, ktorí patria do rotácie.
Aké ste dostali ohlasy na postup?
Takmer mi vybuchol telefón. (úsmev) Dostali sme obrovské množstvo gratulácií zo Slovenska, Česka, Maďarska, taktiež od európskych klubov, s ktorými sa poznáme. Čo sa týka dosahov príspevkov na sociálnych sieťach, ešte nikdy sa na Slovensku o basketbale toľko nehovorilo. V Samokove boli aj čelní predstavitelia Ligy majstrov, ktorí nám gratulovali a privítali v elitnej spoločnosti.
Mužstvo prešlo veľkou obmenou, svedčí to o tom, že ste vybrali vhodné typy hráčov?
Rozhodne áno. Hráči, ktorí prišli, boli v hlavách extrémne nastavení na to, že chcú pre Levice vybojovať Ligu majstrov. Ich sústredenie, motivácia a viera v schopnosti boli faktory, ktoré zlomili finále v náš prospech. Klobúk dole pred tým, akých hráčov sme vybrali a samozrejme pred nimi, že si postup vybojovali.
Čo tento úspech znamená pre levický klub?
Splnený sen. Za dvanásť rokov, odkedy Patrioti vznikli, sme postupne budovali klub, prešli si aj ťažkými chvíľami, ale vybudovali sme silný marketing, silné zázemie a získali spoľahlivých partnerov a skvelých fanúšikov. Po dvanástich rokov sme vybojovali pre malé slovenské mesto Ligu majstrov. Je to silný príbeh, na ktorí sme hrdí a pyšní. Nie je to len náš úspech, ale úspech celého slovenského klubového basketbalu. Všetky kluby na Slovensku z toho budú mať nejaký osoh, žiaľ nie finančný, pretože basketbalová Liga majstrov nie je futbalová Liga majstrov.
Kvalitní hráči nechodia na Slovensko len tak, je to výsledok vašej systematickej práce. Súhlasíte?
Áno. V pohárovej Európe pôsobíme už niekoľko rokov, v minulej sezóne sme zdolali špičkové tímy ako Zaragoza či Bursaspor. Aj vďaka takýmto výsledkom sme si budovali kredit, hráčski agenti nás začali brať za serióznych partnerov a teraz nám ponúkajú hráčov z trochu inej kategórie.
Ozvali sa neprajníci, ktorí tvrdia, že slovenskí hráči nezohrali pri postupe úlohu. Ako to vnímate?
Nerád by som otváral túto tému. Keď postúpil do Ligy majstrov futbalový Slovan, tiež sa nikto nepýtal, koľko mal v tíme Slovákov a koľko mal legionárov. Toto je klubový šport, bojujeme so zbraňami, ktoré máme. Ak tu Slováci boli a chceli by hrať za Levice, tak by za nás hrali. Momentálne je situácia taká, aká je.
Fanúšikovia si teraz myslia, že Levice postupom do Ligy majstrov zarobia podobné sumy ako futbalový Slovan. Ako je to s finančnými odmenami?
Nie je žiadne tajomstvo, že za postup do skupinovej fázy dostaneme 40-tisíc eur. Plus možno ešte zinkasujeme nejaké financie za televízne práva a reklamy, ktoré si vybojuje Liga majstrov. Ale už som to spomenul, basketbal má v tomto smere k futbalu ďaleko. Skôr je to o tom, že si nebudeme musieť platiť rozhodcov, ako je tomu napríklad v Európskom pohári FIBA. Hlavná je pre nás prestíž, ktorá je dôležitejšia ako peniaze, ktoré nie sú v tejto basketbalovej súťaži také veľké.
V skupine vás čaká maďarský Szolnok, lotyšská Riga a AEK Atény. Sú to hrateľní súperi?
So Szolnokom sme sa stretli v príprave, je to súper, s ktorým, ak budeme zdraví, môžeme odohrať dobré zápasy. Riga je tiež hrateľná, doma by sme s ňou mohli odohrať vyrovnaný zápas. Duel proti Aténam bude basketbalový sviatok. AEK je bývalý šampión Ligy majstrov, obrovský klub, veľký kolos. Pre nás všetkých to bude darček a obrovský zážitok hrať proti takému klubu.
Kde odohrajú Levice svoje domáce zápasy v LM?
Žiaľ, nebude to v našej hale. Extrémne nás to mrzí, predovšetkým kvôli našim skvelým fanúšikom, ale budeme musieť hrať na bratislavských Pasienkoch. Pravidlá Ligy majstrov sú veľmi prísne. Je niekoľko bodov, ktoré naša levická hala nespĺňa.
Dokázali ste, že zázraky sa dejú a že aj klub z malého mesta sa môže prebojovať medzi európsku elitu. Môže to byť príklad pre ďalšie kluby zo Slovenska?
Som presvedčený, že áno. Treba tvrdo pracovať každý deň, veriť tomu, čo robíte a neschádzať z cesty po čiastočnom neúspechu. Usilovnou, mravenčou prácou sa dá urobiť takýto úspech a poblázniť ním celú športovú republiku.
