Po boku medailistiek z vrcholných podujatí Emmy Zapletalovej a Gabriely Gajanovej rastú ďalší pretekári s potenciálom napodobniť ich úspechy z MS 2025 v Tokiu a ME 2024 v Ríme. Aj preto sa kráľovná športov pod Tatrami stala témou na kongrese Svetovej atletiky.
„Poteší, keď slovenská atletika dostane takú pochvalu aj na vrcholnom fóre,“ vraví prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok (51).
Hodnotíte MS 2025 v Tokiu ako úspešné?
Mimoriadne úspešné. Po desiatich rokoch sme získali medailu. Je to v bežeckej disciplíne, kde sme naposledy získali cenný kov v roku 1997 vďaka Igorovi Kováčovi v šprinte na 110 metrov cez prekážky.
MS v Tokiu a bronzová medaila je jeden z najväčších úspechov slovenskej atletiky v ére samostatnosti. A zároveň prvý od MS 2015, kedy sa stal Matej Tóth svetovým šampiónom v chôdzi na 50 kilometrov. Ukazuje sa, že sa zlepšila nielen Zapletalová.
Pozdávali sa vám aj výsledky zvyšku slovenskej výpravy?
Dovedna piati atléti dosiahli výsledok do 18. miesta, čo bolo maximum na uplynulom šampionáte v Budapešti pred dvomi rokmi. Dominik Černý bol napríklad siedmy. Aj Gabriela Gajanová má na to, aby behala finále na MS.
Na začiatku milénia malo Slovensko silnú generáciu – Libor Charfreitag, Martina Hrašnová, Lucia Hrivnák Klocová či neskôr Matej Tóth. Rastie pod Tatrami ďalšia podobne silná generácia?
Myslím si, že prichádza generácia, ktorá bude robiť slovenským fanúšikom radosť najbližšie roky. Okrem týchto seniorských atlétov máme aj viacero šikovných juniorov. Sú lepší ako ich predchodcovia.
Musíme s nimi dobre pracovať a pripraviť im čo najlepšie podmienky. Dôležité bude, ako sa k situácii postaví štát a či ponechá centrá vrcholového športu so zameraním, aké majú doteraz.
V určitom veku totiž atlét musí byť profesionál a nemôže chodiť do práce. Je dôležité ich podchytiť, aby táto generácia potiahla slovenskú atletiku aj v ďalšej etape.
Sú rokovania o lepších podmienkach s predstaviteľmi štátu náročné? A môže byť Zapletalovej bronz kľúčovým argumentom?
Určite. Emmin úspech je vnímaný na celom Slovensku. Zarezonovala, otvorí nám dvere. Cítim podporu zo strany inštitúcií, ktoré sa u nás starajú o šport. Posunuli sme sa dopredu. Máme na čom stavať.
Začínajú k nám chodiť aj zahraniční tréneri a odovzdávajú im skúsenosti a poznatky tak, aby aj naši tréneri mohli čerpať z toho, čo majú za sebou. Verím, že sa dočkáme aj plnohodnotnej atletickej haly, ktorá na Slovensku chýba.
Tak, aby sme po Jánovi Volkovi mali ďalšieho šprintéra, ktorý bude mať také výkonnostné parametre. Môžem povedať, že veci sú nastavené správnym smerom a mohlo by sa to podariť.
Slovensko zarezonovalo aj na Kongrese Svetovej atletiky (WA) v Tokiu. V akom zmysle?
Na moje prekvapenie sa to udialo niekoľkokrát. Najviac pri príspevku šéfa WA pre rozvojové komisie Willieho Banksa zo Spojených štátov. Bol sa u nás pozrieť v rámci jubilejného 60. ročníka mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft.
Uviedol nás ako inšpiratívny príklad toho, ako sme rozvinuli projekt Detská atletika a vďaka nemu sa dostali do všetkých kútov Slovenska. Vďaka tomu sa rozšírila členská základňa. Pochválil aj to, že sa na SAZ snažíme nielen starať o reprezentáciu, ale aj o deti.
Taktiež vyzdvihol devätnásť vybudovaných atletických dráh po celej krajine, čo sa nám podarilo aj vďaka podpore štátu.
Taktiež šéf EURópskej atletiky Dobromir Karamarinov pochválil Slovensko za organizáciu lanských ME do 18 rokov v Banskej Bystrici. Poteší, keď slovenská atletika dostane takú pochvalu aj na vrcholnom fóre.
Zapletalovej príbeh sa skončil šťastne, hoci nemusel. Prezradíte viac?
Dôležité bolo, že VŠC Dukla Banská Bystrica a jej vtedajší riaditeľ Matej Tóth nezastavili finančnú podporu po štyroch únavových zlomeninách a troch vynechaných sezónach. Stále jej dôverovali.
Vnímali sme, že je výnimočná a má potenciál, len musí byť zdravá. Nebolo to jednoduché. Teším sa, že to vyšlo.
Výrazne k tomu pomohla aj investícia do nového trénera Brama Petersa…
Áno. Nebolo to jednoduché. Vnímala to ako hop alebo trop. Podporili sme ju aj napriek tomu, že sa vracala po dlhej pauze.
Potrebovala zmenu, keď robíte to isté a neprináša to ovocie, potrebujete čosi zmeniť. Holandského trénera sme zafinancovali a on nám to vracia napríklad vo forme spomínanej prednášky pre slovenských trénerov.
Nemali ste v hlave aj myšlienku, že to nemuselo so Zapletalovou vypáliť tak úspešne ako v Tokiu?
Nemal som čierne myšlienky. Videl som, čo Emma musí zvládnuť v tréningu. Vnímal som, že je to zmena, napríklad aj z hľadiska výživy. Vedeli sme a osobne som aj cítil, že na najvyššie méty má.
Bronzová medaila to potvrdzuje, ale pochvalu by si zaslúžila aj za finále na MS a samozrejme nezabudnime ani na výsledky počas sezóny v Diamantovej ligy, kde vo finále bola na druhom mieste. Budúci rok sú ME v Birminghame, kam môžeme pripraviť podstatne širší reprezentačný káder.
Predsa len, Slováci majú na európskom fóre väčšiu šancu uspieť. Vlani v Ríme sa Gajanová stala vicemajsterkou Európy v behu na 800 metrov cez prekážky. Vezieme sa na úspešnej vlne a verím, že sa nezastaví.
Bude SAZ naďalej platiť Zapletalovej trénera?
Ešte sme sa o tom nebavili. Bude na to priestor. Ak pretekárka získa na majstrovstvách sveta medailu v olympijskom športe a disciplíne, systém podpory štátu v rámci top tímu je nastavený dobre. Bude mať adresne vyčlenené finančné prostriedky.
Budú dostatočné na to, aby sa adekvátne pripravila na vrcholné podujatia v roku 2026. Na SAZ a tiež v Dukle sú všetci pripravení jej pomôcť, aby dokázala tieto úspechy napodobniť alebo aj vylepšiť.
Atletika je hlavný olympijský šport a preto sa výhľadovo pozeráme aj do Los Angeles 2028. Aj pre Zapletalovú to bude vrchol doterajšieho snaženia.
Väčšina slovenskej výpravy patrila na MS v Tokiu medzi najlepších Európanov. Je to prísľub na medailovú žatvu na budúcoročných ME v Birminghame?
Je to najmä príležitosť pre slovenskú atletiku i predstaviteľov štátu podporiť silnú generáciu pretekárov na európskom šampionáte. Niektorí z nich majú aj na medailové priečky. Verím, že procesy nastavíme správne tak, aby sme túto šancu na cenné kovy čo najviac využili.
Konkurencia je menšia ako na majstrovstvách sveta či olympijských hrách. Stále však má veľký cveng. Ak ste konkurencieschopný na ME, máte šancu aj na MS či OH. Radi by sme to budúci rok v Birminghame potvrdili.
V hokejovom hnutí po zisku zlata na MS v roku 2002 pripustili, že nasledujúce dve dekády prespali. Čo spraviť, aby rovnaký osud nepostretol aj SAZ?
Musíme podchytiť väčšie množstvo športovcov. Hovorili sme o tom aj na vlaňajšej konferencii Šport a spoločnosť, ktorú organizoval Slovenský olympijský a športový výbor spoločne so SZĽH a SFZ.
Dospeli sme k záveru, že ak má byť slovenský šport úspešný, potrebujeme podporiť väčšiu množinu športovcov – na juniorskej i seniorskej úrovni.
Lepšia diagnostika, možnosť prípravy v zahraničí, dobudovanie športovej infraštruktúry. Aby to nebolo len o Zapletalovej či Gajanovej, ale aj o Hane Burzalovej, Dominikovi Černom či Viktórii Forster. Tak, aby to ťahali najbližšie roky.
