bolo 5. júna 1979, keď si letecký inžinier Vladimír Tekverk v Prahe neskoro večer v jednom z pražských autobusov vyhliadol 16-ročnú študentku. Už keď za ňou vystupoval, pripravil si kuchynský nôž, ktorý u seba neustále nosil. Dievča potom sledoval do parku v Letňanoch, kde ju v tieni stromu prepadol a ubodal. „Musíme späť do toho parku. Zabil som dievča, musím im to ísť povedať,“ povedal šokovanej manželke potom, čo celý od krvi dorazil domov.
Čo spôsobilo, že sa vzdelaný človek a usporiadaný otec rodiny dostal do situácie, ktorá ho priviedla do väznice s najvyššou ostrahou vo Valdiciach? A ako si so zdanlivo jasným prípadom, keď sa vrah priamo na mieste činu priznal, poradil vyšetrovateľ Jiří Markovič, neskorší dlhoročný šéf pražskej mordparty?
Nôž na krájanie desiaty
Cesta k brutálnej vražde bola nalinkovaná oveľa skôr, ako 35-ročný Vladimír Tekverk osudného večera zovrel v dlani nôž a vyrazil do tmy za neznámym dievčaťom. Tekverk, ktorého v minisérii Metóda Markovič: Hojer stvárnil obľúbený moderátor reality show Zradcovia Vojta Kotek, bol totiž skrytý sexuálny deviant a sadista.
Sklony k sadizmu a vražedným nutkaniam, ktoré svojpomocne potláčal, trpel Tekverk od puberty. Od chvíle, keď začal tieto nutkania vnímať, pôsobil skôr samotársky, nevyhľadával kamarátov a rád si čítal o brutálnych vraždách. Podarilo sa mu úspešne prejsť životom, nájsť si dobrú prácu, oženiť sa a založiť rodinu. Pritom so sebou ale stále nosil nôž. Nahováral si, že ho má na krájanie desiaty, niekde vnútri ale vedel, že si ho v skutočnosti schováva pre oveľa chmúrnejšiu príležitosť.
Pri výsluchoch ukážkovo spolupracoval a čin ľutoval. Advokát mu ale radil, aby obeť označil za svoju milenku, ktorá ho vydierala. Tekverk najprv súhlasil, na naliehanie kriminalistu Markoviča sa ale vrátil k pôvodnej pravdivej verzii. V prípade úkladnej vraždy mu totiž v socialistickom Československu hrozil trest smrti.
Vyšetrovateľ a pán inžinier
Súd nakoniec uznal Tekverkovu deviáciu za poľahčujúcu okolnosť, pretože podľa znalcov sa po prvej rane už nemohol ovládať. Bol odsúdený na 25 rokov, vo väzení sa podrobil kastrácii a s Markovičom sa spriatelil. Kriminalista za ním jazdil do Valdic a počas spoločných rozhovorov sa od „pána inžiniera“ o sadizme naučil oveľa viac ako z učebníc kriminalistiky na vysokej škole.
Z väzenia bol Tekverk za dobré správanie prepustený o sedem rokov skôr, s Markovičom zostali priateľmi a chodili spolu na ryby. PoznAtky, ktoré sa Markovič od Tekverka dozvedel o nuansách v správaní sadistických vrahov, kriminalistovi okrem iného pomohli vyriešiť prípad sériového vraha a kanibala Ladislava Hojera.
Zdroj: Jiří Markovič, Viktorín Šulc: Lovec prízrakov/Kriminalistika.eu
