Skip to content
Menej ako minútu min.

Gravitačné kľúčové dierky: Odkláňanie asteroidov nemusí byť riešením

Hollywoodske filmy to vykresľujú jednoducho. Keď sa k Zemi rúti obrovský asteroid, pošleme raketu, tá doň narazí a hrozba je odvrátená. V skutočnosti je to však oveľa zložitejšie a tiež nevyspytateľnejšie. Kvôli takzvaným gravitačným kľúčovým dierkam sa nám totiž vychýlený asteroid môže vrátiť ako bumerang. O pár rokov alebo desaťročí neskôr.

V roku 2022 sa NASA podarilo uskutočniť misiu DART, počas ktorej zmenila obežnú dráhu asteroidu Dimorphos. Ľudstvo tak prvýkrát v histórii dokázalo ovplyvniť pohyb kozmického telesa a planetárna ochrana pred katastrofou z vesmíru sa z kategórie sci-fi presunula do reality. Vyzeralo to, že naša planéta bude zase o kúsok bezpečnejšia. Lenže nový výskum ukazuje, že odchyľovanie asteroidov má jeden dosť veľký háčik.

Trafiť sa do asteroidu ešte automaticky nemusí znamenať výhru. Záleží totiž na tom, ako sa doňho trafíme. Ak je zásah nesprávne načasovaný alebo mierený, môže sa nebezpečný vesmírny kameň dostať do takzvanej gravitačnej kľúčovej dierky. V týchto oblastiach môže gravitácia planéty zmeniť už zmenenú dráhu asteroidu tak, že ho presmeruje späť k Zemi. Zraziť sa s nim tak môžeme o pár rokov alebo desaťročí neskôr. Namiesto odvrátenia katastrofy teda zariadime len jej odklad.

„Aj keď asteroid úmyselne odtlačíme od Zeme počas vesmírnej misie, musíme sa uistiť, že potom nezapadne do jednej z týchto kľúčových dierok. Inak by sme v budúcnosti čelili rovnakej hrozbe nárazu,“ hovorí Rahil Makadia z NASA.

Makadiov tím teraz preto vytvára takzvané mapy pravdepodobnosti, ktoré ukazujú, kde sa ony vesmírne pasce nachádzajú. Vedci z Illinoiskej univerzity dúfajú, že identifikovaním najnebezpečnejších miest pre náraz by mohli zabrániť oneskorenej katastrofe. Každý asteroid je však iný, pre úspešné odklonenie je tak potrebné poznať jeho tvar, rotáciu, hmotnosť, hustotu aj zloženie.

Tieto informácie by sa dali v ideálnom prípade získať vďaka vesmírnej misii, ktorá by sa s asteroidom stretla a poskytla snímky a dáta vo vysokom rozlíšení. Ak na to ovšem bude čas. V opačnom prípade, teda krátko pred dopadom, nezostane vedcom nič iné, než vytvoriť predbežné mapy nižšej kvality len za pomoci pozemných ďalekohľadov.

Okolie našej planéty je veľmi živé, v súčasnosti poznáme viac než 35 tisíc asteroidov, ktorým musíme venovať pozornosť. Aj preto bola vykonaná už zmienená misia DART. Nadviazať na ňu má misia ESA Hera, ktorá v decembri 2026 dorazí k asteroidu Dimorphos a vykoná jeho dôkladný prieskum. Vyhodnotí efektivitu pokusu o jeho odklonenie a zanalyzuje kráter, ktorý po náraze vznikol. Získané informácie potom majú pomôcť premeniť veľkolepý experiment do kedykoľvek opakovateľnej techniky planetárnej obrany.

Redakcia

Gravitačné kľúčové dierky: Odkláňanie asteroidov nemusí byť riešením

Hollywoodske filmy to vykresľujú jednoducho. Keď sa k Zemi rúti obrovský asteroid, pošleme raketu, tá doň narazí a hrozba je odvrátená. V skutočnosti je to však oveľa zložitejšie a tiež nevyspytateľnejšie. Kvôli takzvaným gravitačným kľúčovým dierkam sa nám totiž vychýlený asteroid môže vrátiť ako bumerang. O pár rokov alebo desaťročí neskôr.

V roku 2022 sa NASA podarilo uskutočniť misiu DART, počas ktorej zmenila obežnú dráhu asteroidu Dimorphos. Ľudstvo tak prvýkrát v histórii dokázalo ovplyvniť pohyb kozmického telesa a planetárna ochrana pred katastrofou z vesmíru sa z kategórie sci-fi presunula do reality. Vyzeralo to, že naša planéta bude zase o kúsok bezpečnejšia. Lenže nový výskum ukazuje, že odchyľovanie asteroidov má jeden dosť veľký háčik.

Trafiť sa do asteroidu ešte automaticky nemusí znamenať výhru. Záleží totiž na tom, ako sa doňho trafíme. Ak je zásah nesprávne načasovaný alebo mierený, môže sa nebezpečný vesmírny kameň dostať do takzvanej gravitačnej kľúčovej dierky. V týchto oblastiach môže gravitácia planéty zmeniť už zmenenú dráhu asteroidu tak, že ho presmeruje späť k Zemi. Zraziť sa s nim tak môžeme o pár rokov alebo desaťročí neskôr. Namiesto odvrátenia katastrofy teda zariadime len jej odklad.

„Aj keď asteroid úmyselne odtlačíme od Zeme počas vesmírnej misie, musíme sa uistiť, že potom nezapadne do jednej z týchto kľúčových dierok. Inak by sme v budúcnosti čelili rovnakej hrozbe nárazu,“ hovorí Rahil Makadia z NASA.

Makadiov tím teraz preto vytvára takzvané mapy pravdepodobnosti, ktoré ukazujú, kde sa ony vesmírne pasce nachádzajú. Vedci z Illinoiskej univerzity dúfajú, že identifikovaním najnebezpečnejších miest pre náraz by mohli zabrániť oneskorenej katastrofe. Každý asteroid je však iný, pre úspešné odklonenie je tak potrebné poznať jeho tvar, rotáciu, hmotnosť, hustotu aj zloženie.

Tieto informácie by sa dali v ideálnom prípade získať vďaka vesmírnej misii, ktorá by sa s asteroidom stretla a poskytla snímky a dáta vo vysokom rozlíšení. Ak na to ovšem bude čas. V opačnom prípade, teda krátko pred dopadom, nezostane vedcom nič iné, než vytvoriť predbežné mapy nižšej kvality len za pomoci pozemných ďalekohľadov.

Okolie našej planéty je veľmi živé, v súčasnosti poznáme viac než 35 tisíc asteroidov, ktorým musíme venovať pozornosť. Aj preto bola vykonaná už zmienená misia DART. Nadviazať na ňu má misia ESA Hera, ktorá v decembri 2026 dorazí k asteroidu Dimorphos a vykoná jeho dôkladný prieskum. Vyhodnotí efektivitu pokusu o jeho odklonenie a zanalyzuje kráter, ktorý po náraze vznikol. Získané informácie potom majú pomôcť premeniť veľkolepý experiment do kedykoľvek opakovateľnej techniky planetárnej obrany.

Translate »