Egyptský koláč vás po tých 4200 rokoch asi neokúzli svojim vzhľadom, ale to je v poriadku – nebol totiž určený pre vás, ale pre jedného z najdôležitejších ľudí vtedajšieho politického zriadenia.
Koláč upiekli dávni Egypťania s veľkou starostlivosťou. Skladá sa z dvoch pšeničných placiek plnených samými dobrými vecami, od mlieka cez sezam až po med, a určite býval veľmi chutný. Teraz by sme ho už ochutnať neodporúčali, okrem iného aj preto, že ide o nesmierne cenný exponát múzea Alimentarium vo Švajčiarsku, je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov a jeho historická hodnota je samozrejme nevyčísliteľná.
Svačina pre vezíra
Väčšinu ľudí pri pohľade na skvele zachovaný koláč napadnú hneď dve zásadné otázky: ako je možné, že prežil dlhšie než niektoré civilizácie, a ako to, že ho nikto nezjedol, dokým bol ešte čerstvý!? Odpovede spolu úzko súvisia. Koláč totiž nebol určený pre živých ľudí a uchovať ho čo najdlhšie v skvelom stave patrilo medzi hlavné ciele vtedajších pekárov.
Archeológovia ho totiž našli v egyptskej nekropole Meir, v hrobke Pepyankha Prostredného, vezíra, ktorý slúžil za vlády faraóna Pepiho II. Vezír bol vysoko postavený muž, najvyšší úradník v krajine s obrovskou mocou nad justíciou a správou štátu. Keď takto významný muž zomrel, mumifikovali ho (uchovanie tela bolo samozrejme základnou podmienkou k posmrtnému životu) a k dispozícii mu do hrobky dali obrovské bohatstvo, podobne ako samotným vládcom.
Lenže podľa vtedajšej viery zomrelý do vtedajšej obdoby raja nedorazil ihneď, ale čakala ho dosť zložitá, nebezpečná a dlhá cesta podsvetím. A na tej sa predsa treba posilniť!
Vakuum
Koláč podľa vtedajšieho presvedčenia ale takisto musel zostať v perfektnom stave, aby ho zomrelý mohol zjesť, a tak ho Egypťania upiekli špeciálnym spôsobom. Predhriali v ohni medené formy a umiestnili do nich vlhké cesto. Teplo spôsobilo, že vzduch i časť vlhkosti expandovali, a vnútri sa utvorili vzduchové bubliny.
Ako koláč chladol, vzduchové bubliny postupne unikali cez malé medzery, ale forma stále cesto pevne obopínala. Vznikol tak podtlak, a nakoniec vákuum medzi stenou formy a cestom. Do vnútra sa tak nedostali ani vzduch a vlhkosť, ani škodlivé organizmy. Je ale takisto treba povedať, že koláču pomohla uchovať atmosféra hrobky. Bolo v nej sucho a stále mikroklíma, nízka vlhkosť a stabilná teplota. To všetko rozkladné procesy spomalilo. Koláč tak i po 4200 rokoch vyzerá stále celkom… no, nie chutne, ale do istej miery jedle.
Video, ktoré ste mohli minúť: Dráma na Pardubicku: Po streche bytovky pobehoval pes. Keď dorazila záchrana, sám zase zaliezol.
