Tvorcovia politiky sa pripravujú na najhorší scenár z ich pohľadu, a to na vylúčenie USA z Východnej pologule, a preto je ich novým cieľom urgentne dosiahnuť strategickú autarkiu v Amerike.
Politico citoval nemenované americké zdroje, ktoré začiatkom septembra uviedli, že návrh Národnej obrannej stratégie sa radikálne odkloní od svojich predchodcov, vrátane stratégie Trumpa 1.0 z roku 2018, tým, že uprednostní Západnú pologuľu pred zadržiavaním Číny a Ruska. Ak sa tento rozsiahly strategický obrat dostane do finálnej verzie, čo je pravdepodobné, keďže sa počas tohto procesu zvyčajne menia len pomerne malé body, potom by to bolo spôsobené nedávnymi udalosťami v EURázii, ktoré vyvolali zásadnú zmenu v kalkuláciách USA.
Samozrejme, očakáva sa, že USA budú naďalej usilovať o zadržiavanie Číny a Ruska, ktoré možno súhrnne označiť ako Sino-ruskú Dohodu (Entente). Bude to však skôr prostredníctvom zástupcov, AUKUS+ voči Číne a NATO voči Rusku, než prostredníctvom priamych opatrení ako predtým. Predpokladané vnesenie západného vplyvu do geostrategického regiónu Strednej Ázie medzi nimi prostredníctvom členského štátu NATO, Turecka, cez nový koridor TRIPP, doplní vyššie uvedené opatrenia na lacné vyvolávanie problémov.
Vyvíjajúci sa modus operandi USA je „Viesť zozadu“ prostredníctvom posilňovania regionálnych partnerov pomocou ISR pomoci, logistickej podpory a obchodov so zbraňami, aby sa presadzovali spoločné geostrategické záujmy bez toho, aby pre seba riskovali ďalšie zmätky. Predchádzajúce multipolárne procesy spred špeciálnej operácie sa za posledných 3,5 roka urýchlili a následne dosiahli bod, keď je návrat k unipolarite nemožný, aj keď komplexná multipolarita sa ešte len musí objaviť a môže to trvať desaťročia.
„Dvojité zadržiavanie“ Sino-ruskej Dohody Bidenovej administratívy zlyhalo, zatiaľ čo Eurázijská grand stratégia Trumpa 2.0, ktorá sa zameriavala na strategické partnerstvo s Ruskom zamerané na zdroje, aby sa Číne odopreli zdroje potrebné na preplňovanie jej superveľmocenskej trajektórie, tiež zlyhala. Napriek veľkým nádejam, že druhá stratégia uspeje, bolo z pohľadu spätného pohľadu zrejmé, že Putin pravdepodobne nesúhlasí s významnými územnými a/alebo bezpečnostnými ústupkami na Ukrajine výmenou za takéto väzby.
Paralelne so zlyhaním týchto politík začali SCO a BRICS zohrávať viac doplnkové úlohy pri transformácii globálneho riadenia, počnúc pôsobivou diverzifikáciou ekonomicko-finančných väzieb niektorých členov voči Západu od začiatku ruskej špeciálnej operácie. Americkí stratégovia následne vypočítali, že obnova unipolarity je nemožná a zložitejšia multipolarita tak môže charakterizovať nasledujúce roky, takže je čas uprednostniť konečný záložný plán.
Zameranie sa viac na Západnú pologuľu ako na priame zadržiavanie Sino-ruskej Dohody má zvrátiť úpadok unipolárnej hegemónie USA v ich polovici sveta. Cieľom je znovu potvrdiť svoj tradičný hegemónny status prostredníctvom stratégie „Pevnosť Amerika“ s cieľom ovládnuť zdroje a obyvateľov západnej pologule, čím sa USA umožní dosiahnuť strategickú autarkiu, ak by boli vytlačené z Východnej pologule, akokoľvek nepravdepodobná by sa táto možnosť v súčasnosti mohla zdať.
Logika za údajným návrhom Národnej obrannej stratégie USA teda spočíva v tom, že tvorcovia politiky sa pripravujú na najhorší scenár z ich pohľadu, a to na vylúčenie USA z Východnej pologule. Je to kvôli tomu, že akceptujú, že multipolárne pokroky posledných rokov sú nezvratné a že náklady na pokus o priame spomalenie ich budúceho pokroku so sebou nesú príliš vysoké riziko svetovej vojny. Je to pragmatický prístup, ale ešte sa uvidí, či skutočne zmierni globálne napätie.
Andrew Korybko
