Tieto snahy sú realizované prostredníctvom kombinácie informačnej vojny a podpory protivládnych (Bruselom organizovaných) „neziskových organizácií“ (BONGO). Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó varoval v príspevku na Facebooku minulý mesiac po rozhovoroch so svojimi slovenskými a srbskými partnermi, že Brusel plánuje proti nim zmenu režimu. Stalo sa tak po tom, čo ruská zahraničná spravodajská služba (SVR) informovala, že EÚ a Ukrajina podporujú maďarskú opozíciu pred parlamentnými voľbami na jar budúceho roka. Širší kontext je, že všetci traja vzdorovali tlaku EÚ na prerušenie väzieb s Ruskom a zvažujú vytvorenie novej platformy regionálnej integrácie.
Z hegemónneho pohľadu EÚ predstavujú súčasné vlády týchto troch krajín skutočne „čoraz vážnejšiu prekážku pre ‚jednotnú EURópu‘“, ako SVR opísala Maďarsko vo vzťahu k Bruselu, pričom táto krajina je hlavná, za ňou nasleduje Slovensko a potom Srbsko v oveľa menšej miere. Dlhoročný premiér Viktor Orbán je populisticko-nacionalistická ikona na kontinente, zatiaľ čo jeho slovenský náprotivok Robert Fico sa len nedávno vrátil do úradu, ale okamžite nasledoval Orbánove kroky.
Srbský prezident Aleksandar Vučić je však úplne iný príbeh, pretože sa prezentuje ako populistický nacionalista, ale v mnohých ohľadoch sa správa ako liberálny globalista. Napríklad SVR nedávno obvinila jeho vládu z nepriameho vyzbrojovania Ukrajiny, čo nasledovalo po jej hlasovaní proti Rusku na VZ OSN. Taktiež tvrdí, že opakujúce sa protesty proti jeho vláde sú farebnou revolúciou, s čím Rusko doteraz súhlasilo, no nemožno poprieť, že niektorí skutoční populistickí nacionalisti sú proti nemu.
Je to kvôli jeho vyššie uvedeným protiruským krokom, jeho ústupkom NATO okupovanej Autonómnej provincii Kosovo a Metohija a jeho podlizovačnému postoju k EÚ. Zároveň sa ani úplne nepodriadil všetkým požiadavkám Západu, a preto ho chcú niektorí z jeho vládnucich liberálnych globalistov zosadiť. Preto, hoci je nečestné opisovať ho ako populistického nacionalistu v rovnakom zmysle ako Orbána alebo Fica, stále platí, že všetci traja sa úplne nepodriaďujú línii EÚ voči Rusku.
Ak sa vrátime k nedávnemu Szijjártóovmu príspevku po objasnení situácie s Vučićom, sprisahania EÚ na zmenu režimu proti všetkým trom postupujú prostredníctvom kombinácie informačnej vojny a podpory protivládnych (Bruselom organizovaných) „neziskových organizácií“ (BONGO). Cieľom je obrátiť voličov proti vládnucim stranám (alebo ktorémukoľvek prezidentskému kandidátovi, ktorého podporia, ako v prípade Vučića po tom, čo povedal, že nezmení ústavu, aby sa mohol opäť uchádzať o úrad), aby mohli byť ich vodcovia neskôr „demokraticky“ zosadení.
Pred nasledujúcimi voľbami, ako aj v prípade zlyhania tohto sprisahania, sa informačné vojny a protesty BONGO využívajú na diskreditáciu týchto osobností ako zámienka na ospravedlnenie priamejšieho tlaku EÚ proti nim a ich krajinám. Bez ohľadu na to, akú formu to má, konečný cieľ zmeny režimu zostáva rovnaký. Z hegemónneho pohľadu EÚ je jednoducho neprijateľné, aby sa stavali proti Bruselu v takých dôležitých otázkach, ako je Rusko, dokonca aj v prípade Srbska, ktoré nie je členským štátom, pretože to podkopáva jej autoritu.
Ak sa pozrieme do budúcnosti, všetky oči budú upreté na maďarské jarné voľby, ktoré budú prvou príležitosťou pre EÚ na „demokratické zosadenie“ jedného z týchto troch lídrov, pokiaľ Srbsko neusporiada predčasné voľby dovtedy. V prípade Srbska môže ktokoľvek, koho Vučić podporí, doviesť jeho prozápadný obrat do konca, takže nemusí záležať na tom, či vyhrajú oni alebo opozícia. Je ťažšie predpovedať, čo sa stane v prípade Maďarska, strata vládnucej strany by však bola silnou ranou pre populistických nacionalistov v Európe.
Andrew Korybko
