Kvízová otázka znie: Koľko oceánov je na Zemi? To je predsa jasné ako facka. Štyri, vypálil by najskôr hocikto bez rozmýšľania. Tududumtum. To bohužiaľ nie je správna odpoveď.
Atlantik, Pacifik, Indický oceán a Severný ľadový. Tak sme sa to učili v škole. Teda my, ktorí sme navštevovali hodiny zemepisu v minulom storočí. Vtedy bolo správnou odpoveďou číslo 4, a kto sa pri skúšaní dopočítal k niečomu inému, nestretol sa s pochopením. Jedna veľká vodná plocha, ktorá zaberá 71 % zemegule, sa delila na štyri oblasti, ktoré boli ohraničené pevninou. Od roku 2021 to ale oficiálne neplatí.
Prepíšte mapy
Ono to tak nejako neplatilo ani predtým, lenže odborníci sa nedokázali dohodnúť, ako s tým naložiť. Vody okolo Antarktídy námorníci nazývali Južným oceánom už v 19. storočí a tak sa to objavovalo aj v niektorých mapách. V roku 2000 Južný oceán uznala Medzinárodná hydrografická organizácia IHO a až o 21 rokov neskôr, vo februári 2021, to rozsekol Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA). Na Svetový deň oceánov toho istého roku, 8. júna, slávnostne pridali Južný oceán do máp ako plnohodnotný piaty oceán kartografi z National Geographic Society (Národnej zemepisnej spoločnosti), ktorá sa o prípravu svetových máp stará od roku 1915.
Prečítajte si tiež: Záhadné obrie monštrum? Najhlasnejší zvuk, ktorý sa podarilo nahrať pod hladinou oceánu, bol dlho tajomstvom
Južný oceán je s celkovou plochou 20 327 000 km² druhým najmenším oceánom. Je chladnejší a menej slaný ako ostatné a na rozdiel od nich nie je jasne obopnutý pevninou. Obklopuje dookola Antarktídu a jeho severná hranica kompletne vedie medzinárodnými vlnami. Definuje ho Antarktický cirkumpolárny prúd (ACC), ktorý obteká Antarktídu smerom na východ v uzatvorenom cirkulačnom cykle okolo 60. rovnobežky. Je to jediný globálny a všeobecne najmohutnejší oceánsky prúd. Mieša v sebe vody (a ich teplotu, slanosť a živiny) z rôznych kútov sveta – berie si ich z južných častí Atlantického, Tichého a Indického oceánu. Svoju cestu začal už niekedy pred 34 miliónmi rokov a predpokladá sa, že je príčinou rozvoja zaľadnenia kontinentálnej Antarktídy.
V súčasnej dobe sa ale antarktické vody, obývané veľrybami, uškatcami a tučniakmi, otepľujú a mohutné ľadové kry roztávajú. Uznanie Južného oceánu má pomôcť sústrediť k nemu pozornosť verejnosti a vedcov, ktorí sa starajú o životné prostredie a voči zmenám klímy nie sú chladní.
Video, ktoré ste mohli minúť: Macinka: Klimatická tieseň je čistá propaganda. Nepravdy a zavádzajúce informácie, zneli od Pirátov
