Najmenej pravdepodobným miestom, kde by ste očakávali vraky lodí, je nepochybne púšť. Stovky hrdzavejúcich lodných trupov uväznených v pieskoch púšte Namib sú ale dôkazom, že aj v tomto ohľade Afrika dokáže prekvapiť.
Namibská púšť je sama o sebe jedným z najsmrteľnejších miest sveta. Tiahne sa v dĺžke 2000 kilometrov pozdĺž pobrežia južnej Afriky a suché podmienky tu panujú už najmenej 80 miliónov rokov, takže ide o najstaršiu púšť sveta. Ročne tu spadne najviac 10 mm zrážok a dostať sa k pitnej vode je mimoriadne obtiažne.
Prečítajte si tiež: Nemecké torpédo zahubilo 600 námorníkov, vrak britského krížnika vyzerá po desiatkach rokov ako nový.
Severnú časť tejto vyprahnutej oblasti, ktorá sa tiahne od hraníc s Angolou smerom k juhu, nazvali domorodí Sanovia „zemou, ktorú boh stvoril v hneve“. Pre portugalských moreplavcov sa tu pre zmenu otvárali brány pekla a ani dnešný názov Pobrežie kostier odkazujúci na početné ostatky obrovských veľrýb neznie nijako povzbudivo. Zvlášť preto, že vedľa veľrybích kostí tu z piesku trčí aj niečo oveľa zlovestnejšieho – ide o vraky viac než 1000 lodí všetkých veľkostí, ktoré tu v priebehu storočí stroskotali.
Nákladná loď vo vnútrozemí
Medzi najznámejšie patrí vrak nemeckej nákladnej lode Eduard Bohlen, ktorá na Pobrežie kostier narazila v hmle v septembri 1909. Loď dlhá 94 metrov s výtlakom 2272 ton mierila zo Svakopmundu do Stolovej zátoky pri Kapskom Meste. Ako ale ukazuje dokument Tajomstvá odhalené z výšky, leží dnes vrak lodi na púšti 400 metrov od pobrežia. Ako sa ale mohol tisíce ton ťažký trup dostať tak ďaleko od brehu?
Takou silou disponujú vlny tsunami, ktoré napríklad v roku 2011 presunuli obrie lode hlboko do vnútrozemia Japonska. Lenže začiatkom 20. storočia v oblasti Namíbie nedošlo k žiadnemu silnému zemetraseniu a ľudia nehlásili ani žiadne záplavy alebo nadmerne veľké vlny.
Pozornosť tak nakoniec pritiahli špecifické podmienky, ktoré na Pobreží kostier panujú. Ide o kombináciu silného vetra spôsobujúceho piesočné búrky, ktoré ženú masy piesku západným smerom do Atlantického oceánu, a studeného Benguelského prúdu nesúceho pozdĺž pobrežia sedimenty, ktoré do Atlantiku chrlí Oranžská rieka tvoriaca hranicu medzi Namíbiou a Juhoafrickou republikou. Namíbska púšť tak neustále pohlcuje pobrežie a rozširuje sa ďalej do oceánu.
Meniaci sa tvar pobrežia a nízka viditeľnosť potom boli pre posádky lodí smrtiace kombináciou. „Mnoho námorníkov tu prišlo o život potom, čo ich zahalila hustá hmla a následne ich rozmetal neustály silný príboj,“ popísal ničivú silu tunajších prírodných javov v dokumente Tajomstvá odhalené z výšky kanadský prieskumník a lovec búrok George Kourounis.
Príbeh Dunedin Star
K najsilnejším príbehom bezpochyby patrí osud posádky britskej chladiarenskej lode Dunedin Star, ktorá pred druhou svetovou vojnou prevážala zmrazené mäso z Austrálie a Nového Zélandu do Británie. Po vypuknutí vojny sa 162 metrov dlhá Dunedin Star preslávila odvážnym prelomením blokády Malty v auguste 1941. V novembri 1942 potom vyplávala z Liverpoolu s nákladom munície a zásob pre britskú 8. armádu bojujúcu v severnej Afrike s Rommelovým Afrikakorpsom.
Aby sa ale dostala do Egypta, musela loď oboplávať celú Afriku a jej cesta tak viedla aj pozdĺž Pobrežia kostier, kde uviazla na plytčine asi 500 metrov od brehu. Pre 85 členov posádky a 21 cestujúcich začal boj o život, ktorý trval dlhšie než mesiac. Počas tej doby sa o ich záchranu pokúšala pozemná expedícia, niekoľko plavidiel a tiež juhoafrické letectvo, ktoré im zhadzovalo zásoby. Jedno z lietadiel sa pri tom zrútilo a potopil sa jeden remorkér, pričom zahynuli dvaja členovia jeho posádky. Po nezmernom úsilí sa nakoniec podarilo všetkých stroskotancov z Dunedin Star zachrániť.
Video, ktoré ste mohli minúť: Najpekelnejšia stavba sveta: Mrakodrap sa stal slumom plným rasizmu, smradu a drog.
