Súčasný svetový poriadok sa neustále pretvára, čo spôsobuje, že udržanie jasného zamerania na klimatické opatrenia je náročné. Ambícia EURópskej únie dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 je čoraz viac skúšaná inými prioritnými otázkami, ako je územná bezpečnosť, obchodné prekážky, konkurencieschopnosť a sociálne zabezpečenie. Zotrvanie na ceste k cieľom znižovania emisií si vyžiada mimoriadne úsilie a dynamické politické rozhodovanie, ktoré hľadá riešenia, ktoré sú prínosné pre klimatické ciele aj pre iné priority.
Z tohto dôvodu je potrebné rozšíriť riešenia, ktoré ponúka bioekonomika, a integrovať ich s mechanizmami zameranými na znižovanie emisií. To si zase vyžaduje významné revízie súčasných predpisov upravujúcich odstraňovanie a ukladanie uhlíka v sektore využívania pôdy, zmien využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF).
Systém obchodovania s emisiami (ETS) EÚ bol doteraz úspešným politickým nástrojom na obmedzovanie emisií skleníkových plynov. Od spustenia v roku 2005 emisie v sektoroch zahrnutých v ETS klesli takmer o 50 percent a pokrok je na dobrej ceste k splneniu ambicióznych klimatických cieľov EÚ.
Naproti tomu pokrok zaostáva v prípade emisií, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí (ESR). Sektory ESR (najmä doprava, budovy, poľnohospodárstvo a malý priemysel) sa majú riešiť na úrovni členských štátov a často čelia domácemu politickému odporu. Rozšírenie prístupu ETS do sektorov ESR (ETS2) zahrnie väčšinu emisií v EÚ a jeho cieľom je urýchliť opatrenia na dosiahnutie celkového cieľa zníženia emisií o 90 percent v rokoch 1990 až 2040.
Stanovenie rámca pre ETS a ETS2 je jedna vec. Rýchle znižovanie emisného stropu v relatívne krátkom časovom období však riskuje vykoľajenie systému, ak sa prechod na nižšie emisie stane ekonomicky rušivým alebo politicky sporným. Keďže väčšina emisií v EÚ je zahrnutá v mechanizme obchodovania s emisiami, bude čoraz dôležitejšie identifikovať synergie s inými politickými prioritami. O budúcnosti ETS a ETS2 sa preto musí uvažovať v širšom kontexte, pretože tieto mechanizmy koexistujú s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ktoré presahujú rámec klímy. Kľúčové bude vytvorenie ciest, ktoré znižujú emisie bez toho, aby narušili bezpečnosť, ekonomickú stabilitu alebo sociálne zabezpečenie.
Existujú len štyri cesty na dosiahnutie nižších emisií v rámci ETS. Dve z nich sú nežiaduce: únik a pokles. K úniku dochádza, keď náklady na emisie nútia výrobu presunúť sa mimo EÚ, čo má za následok hospodárske straty pre Európanov a málo alebo žiadny pozitívny – niekedy dokonca negatívny – vplyv na globálnu klímu. Pokles sa týka absolútneho zníženia hospodárskej aktivity a spotreby v dôsledku nákladov na emisie, čo narúša iné spoločenské ciele, ako je uvedené vyššie. Únik aj pokles budú nevyhnutne a z dobrého dôvodu čeliť silnému politickému odporu.
Dve cesty – zvýšenie efektívnosti a substitúcia – ponúkajú príležitosti a mali by byť podporované politikou. Zvyšovanie efektívnosti v rámci existujúcich hodnotových reťazcov je vždy hnacou silou priemyselnej výroby a hlavným faktorom hospodárskeho rastu aj znižovania emisií v posledných desaťročiach. Potenciál pre ďalšie znižovanie emisií je stále obrovský, hoci na jeho realizáciu môže byť potrebné zvýšené zameranie na úroveň spotrebiteľov.
Substitúcia sa napokon týka procesov, pri ktorých riešenia s nízkymi emisiami nahrádzajú staršie technológie s vysokými emisiami. Je zrejmé, že substitúcia už v mnohých oblastiach prebieha. Elektrina namiesto fosílnych palív v cestnej doprave je jedným z príkladov, veterná a solárna energia namiesto uhoľných elektrární zase ďalším. Potrebujeme sa však viac zamerať na substitúciu, aby sme splnili kombinované výzvy v oblasti klímy, konkurencieschopnosti, bezpečnosti a sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti je zrejmé, že bioekonomika – najmä bioekonomika založená na lesoch – je v klimatickej politike podhodnotená, a to napriek obrovskému potenciálu substitúcie, ktorý ponúkajú výrobky na báze dreva.
Súčasné odhady ukazujú, že vďaka hodnotovým reťazcom na báze dreva sa každoročne v EÚ zabráni 400 miliónom ton emisií a že substitúcia sa môže výrazne zvýšiť rozšírením a inováciami v oblasti obalov, pokročilých biopalív a stavebníctva. Nová norma ISO poskytuje nástroje na výpočet týchto výhod. Keďže emisie EÚ predstavujú viac ako 3 000 miliónov ton ročne, je jasné, že príspevok výrobkov na báze dreva k plneniu klimatických cieľov je veľmi významný. Tieto príspevky by mali mať v klimatickom balíku EÚ vysoký význam.
Ešte lepšie je, že drevo je domáci a obnoviteľný strategický zdroj pre Európu, ktorý prináša pracovné miesta, rozvoj vidieka, ako aj 7 percent hospodárskeho výkonu EÚ. Hospodárske hodnoty vytvorené z dreva tiež zabezpečujú, že európske lesy sú obhospodarované udržateľným spôsobom, a to aj za účelom rozsiahleho ukladania uhlíka. Je zrejmé, že ide o sektor, ktorý spĺňa viaceré výzvy, ktorým EÚ čelí.
Nanešťastie však klimatické právo EÚ fakticky robí z odstraňovania uhlíka v sektore LULUCF (najmä v európskych lesoch) kompenzáciu za emisie v iných sektoroch. To účinne obmedzuje úlohu lesov na ukladanie uhlíka a ignoruje hlavnú úlohu, ktorú majú výrobky na báze dreva pri znižovaní emisií v iných sektoroch.
Okrem toho je klimatické právo slepé voči potrebným synergiám medzi klimatickými cieľmi a inými prioritami. V dôsledku toho sa politické iniciatívy teraz zameriavajú na stimuly na zvýšenie ukladania uhlíka s cieľom splniť politicky stanovené ciele LULUCF, ktoré sa často zameriavajú na zníženie ťažby dreva. To je kontraproduktívne nielen pre klimatické ciele, ale aj pre iné potreby spoločnosti.
Nariadenie LULUCF a jeho úloha v klimatickom balíku EÚ si vyžadujú zásadnú revíziu. Uplatňovanie mechanizmov ETS v súlade s inými politickými prioritami si vyžaduje odstránenie prekážok pre substitúciu materiálov a energie na báze fosílnych palív a podporu domácich obnoviteľných zdrojov. Súčasné zameranie na ukladanie uhlíka v lesoch je kontraproduktívne a ignoruje zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú výrobky na báze dreva na druhom konci hodnotového reťazca.
Inými slovami: Musíme vyjsť z lesa, ak to s klimatickými riešeniami myslíme vážne.
