EURópania volajú po väčšej spolupráci a jednote v rámci EÚ
Podľa novej štúdie, zverejnenej v stredu, si Európania želajú, aby ich vlády viac spolupracovali a preukázali väčšiu jednotu, aby EÚ mohla lepšie čeliť výzvam v oblasti obrany, bezpečnosti a ekonomiky. Prieskum Eurobarometer zistil, že približne 90 percent Európanov chce, aby bol blok viac zjednotený.
37 percent respondentov uviedlo, že EÚ by sa mala v nasledujúcich rokoch viac zamerať na obranu a bezpečnosť. Nasleduje 32 percent, ktorí sa domnievajú, že hlavnou výzvou pre EÚ bude konkurencieschopnosť a ekonomika EÚ. Prieskum naznačuje, že to bude vyžadovať viac spoločne financovaných projektov a väčší rozpočet EÚ. 58 percent respondentov uviedlo, že je veľmi pravdepodobné, že viac projektov EÚ bude treba financovať spoločne. Viac ako 70 percent je za zvýšenie rozpočtu EÚ a za его financovanie z nových príjmov, ako sú odvody z emisií uhlíka, s nižšími národnými príspevkami členských štátov. Rokovania o nasledujúcom sedemročnom rozpočte EÚ, ktorý bude pokrývať výdavky bloku v rokoch 2028 až 2034, sa v nadchádzajúcich mesiacoch zintenzívnia.
Prieskum vychádzal z viac ako 26 000 osobných rozhovorov s ľuďmi vo veku 15 rokov a starších v celej EÚ27, ktoré sa uskutočnili v máji. Sústredenie sa na väčšiu jednotu a spoločné kroky vlád EÚ môže byť výsledkom pokračujúcej ruskej vojny na Ukrajine a dopadu prezidentovania Donalda Trumpa v Spojených štátoch. Zavedenie obchodných ciel administratívy prezidenta Trumpa na vývoz z EÚ a jej hrozby zníženia podpory východnému krídlu NATO vytvorili v tomto roku pre EÚ zásadné výzvy. Tieto skutočnosti primali lídrov EÚ k dohode o zriadení programu „ReArm“ v hodnote 800 miliárd EUR, ktorý sa zameriava na financovanie nových výdavkov na obranu a spoločné systémy obstarávania.
Zistenia prieskumu pravdepodobne ovplyvnia prípravy na výročnú správu o stave Únie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá bude prednesená budúci týždeň v Štrasburgu. 85 percent respondentov súhlasilo s tým, že rozdeľovanie fondov EÚ by malo byť založené na rešpektovaní demokracie a hodnôt EÚ. Táto štatistika bude užitočná pre Európsku komisiu, ktorá zadržala a pohrozila zadržaním fondov Maďarsku a Poľsku pre porušovanie zásad právneho štátu.
Rumunsko sa zdráhalo najviac podporovať spoločné kroky EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti, zatiaľ čo Rakúsko, Grécko a Česká republika mali najnižšie čísla, pokiaľ ide o pozitívne vnímanie EÚ. Napriek tomu si 73 percent respondentov myslí, že ich krajina profitovala z členstva v EÚ – mier a bezpečnosť, spolupráca s ostatnými krajinami a hospodárske zisky boli považované za hlavné výhody. Zvýšené pracovné príležitosti boli spomenuté vo východnej Európe, konkrétne v Bulharsku a Rumunsku.
Prieskum, ktorý si objednal a zverejnil Európsky parlament, ukázal zmiešaný pohľad na túto inštitúciu. Iba 41 percent respondentov má pozitívny názor na Európsky parlament. Podľa respondentov by hlavnou prioritou pre poslancov Európskeho parlamentu mala byť politika riešiaca rastúce ceny a infláciu. Hovorkyňa parlamentu Delphine Collardová v utorok novinárom povedala, že prieskum preukázal „veľmi vysoké očakávania inštitúcií EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti a konkurencieschopnosti a hospodárskych otázok“. Dodala, že existujú aj „obavy, že musíme viac robiť spoločne a mať viac financií“.
