Významné erupcie z poslednej soboty tohtoročných prázdnin vyvrhli zo slnečnej koróny smerom k Zemi veľké množstvo častíc, ktorých prienik atmosférou vyvolá dobre viditeľnú polárnu žiaru.
Predovšetkým pozorovatelia na Morave a v Sliezsku sa vzhľadom na nízku oblačnosť môžu v noci na utorok 2. septembra tešiť z jedinečného úkazu. Zhruba od pondelkovej 18. hodiny do rovnakej doby nasledujúceho dňa s maximom v ranných hodinách dorazí k Zemi geomagnetická búrka o sile G2-G3 s potenciálom zosilniť až na stupeň G4.
V praxi to znamená, že ak bude v mieste pozorovania jasná obloha, čaká Česko spektakulárna noc.
Slnečný materiál sa dostal do voľného priestoru v sobotu 30. augusta o 22:02 SELČ, keď na slnečnej škvrne AR 4204 došlo k stredne silnej erupcii triedy M2.7. Dôsledkom tri hodiny trvajúcej aktivity bolo vyvrhnutie oblaku častíc, ktorý sa k našej planéte rúti rýchlosťou okolo 1000 km/s.
Problém je, že do Čiech sa večer v pondelok 1. septembra začala nasúvať oblačnosť spôsobená zvlnenou studenou frontou postupujúcou od západu. Naproti tomu na Morave a v Sliezsku meteorológovia predpokladajú po väčšinu noci polojasno až skoro jasno, čo by sledovanie polárnej žiary mohlo uľahčiť.
Polárna žiara, nazývaná aj aurora, je úkaz, ktorý vzniká v atmosfére vo výškach okolo 90-200 kilometrov nad zemou. Ide o interakciu slnečných častíc (plazmy) zo solárnych erupcií s magnetickým poľom Zeme.
Akonáhle sa plazma priblíži k Zemi, vtiahne ho jej magnetické pole. Častice plazmy sa potom zrazia s atómami kyslíka či dusíka v horných vrstvách zemskej atmosféry, čo vedie k tomu, že tieto atómy získajú vyššiu energetickú hladinu. Po určitej dobe sa častice vrátia späť na nižšiu energetickú hladinu, pričom sa vyžiari fotón. Vďaka tomu sa nám tak naskytne pohľad na atraktívny svetelný jav zvaný polárna žiara.
Zdroj: ČTK, EarthSky
