EÚ zrejme neuvalí sankcie na Izrael napriek situácii v Gaze
Napriek rastúcemu medzinárodnému znepokojeniu nad humanitárnou krízou v Pásme Gazy a pokračujúcej výstavbe osád na Západnom brehu Jordánu sa zdá, že EURópska únia neuvalí na Izrael žiadne sankcie. Táto správa vzišla z neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ, ktoré sa konalo v Kodani.
Aj keď šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová po rokovaniach priznala, že existuje „rastúca väčšina“ pre sankcie proti Izraelu, zároveň uviedla, že členské štáty sa nezhodujú na tom, ako vyvinúť tlak na izraelskú vládu, aby zmenila kurz. Dôležitým faktorom sú postoje niektorých kľúčových spojencov Izraela v EÚ. Nemecko a Česká republika sa verejne postavili proti akýmkoľvek sankciám.
Kallasová pôvodne navrhla pozastavenie účasti Izraela v programe Horizon Europe, vedeckom programe, čo sama označila za „mierny krok“. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadepuhl však vyjadril presvedčenie, že tento návrh nie je vhodný, pretože Horizon je program v „civilnej sfére“ a nesúvisí s vojenskými akciami Izraela. Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský spochybnil správy OSN o hladomore v Gaze a vyzdvihol úspechy Kallasovej pri otváraní humanitárnych koridorov počas jej predletných rokovaní s Izraelom.
Ministri zahraničných vecí Rakúska a Talianska vyjadrili podporu iba zaradeniu niektorých extrémistických osadníkov na Západnom brehu na čiernu listinu. Lotyšská ministerka zahraničných vecí Baiba Brazeová vyhlásila, že izraelské akcie spadajú pod „legitímne právo na sebaobranu“ proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. Ministri zahraničných vecí Estónska a Litvy sa počas tlačových brífingov venovali výlučne téme Ruska.
Väčšina možností sankcií, ako napríklad zaradenie osadníkov na čiernu listinu, zákaz dovozu z osád alebo uvalenie embarga na zbrane, si vyžaduje konsenzus EÚ. To znamená, že Česká republika a Maďarsko, ďalší významný spojenec Izraela v EÚ, by takéto opatrenia vetovali. Niektoré možnosti, ako napríklad zmrazenie programu Horizon alebo zrušenie výhod Izraela v rámci dohody o voľnom obchode s EÚ, by mohli byť schválené kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ, ale bez podpory Nemecka a Talianska nie je dostatočná väčšina.
Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen, ktorého krajina sankcie podporila, uviedol, že EÚ by mohla uvaliť ochromujúce obchodné clá na dovoz z izraelských osád väčšinovým hlasovaním, čím by sa obišlo české alebo maďarské veto na zákaz obchodu. Bez podpory Nemecka alebo Talianska by však nebola ani väčšina pre clá a dovoz tovaru vyrobeného osadníkmi do EÚ predstavuje iba približne 200 miliónov eur ročne, v porovnaní so širším obchodom medzi EÚ a Izraelom, ktorý dosahuje 47 miliárd eur ročne.
Za uplynulé obdobie, od ostatného stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ, OSN vyhlásila, že Izrael spôsobil v Gaze „hladomor“, počet obetí v Gaze presiahol 63 000 ľudí, Izrael podnikol pozemný útok na mesto Gaza a oznámil výstavbu novej osady, ktorá by rozdelila okupovaný Západný breh Jordánu na dve časti, čím by sa raz a navždy ukončilo dvojštátne riešenie podporená OSN a EÚ.
Snahu o sankcie proti Izraelu vedú Belgicko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, severské krajiny, Slovinsko a Španielsko.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot označil hladomor spôsobený Izraelom za „jednoducho neprijateľný“. Švédska ministerka Maria Malmerová Stenegardová uviedla: „To, čo teraz vidíme [v Gaze], je absolútne zničujúce a láme mi to srdce.“ Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Alabares hovoril o civilistoch umierajúcich hladom „v dôsledku hladomoru vyvolaného Izraelom“. Írsky minister Simon Harris obvinil Izrael z „genocídnej činnosti“.
Minister Harris vyjadril pochybnosti, že by ďalšie izraelské vojnové zločiny v medziobdobí zmenili nečinnosť EÚ. „Ak EÚ doteraz nepodnikla kolektívne kroky proti Izraelu, kedy to už urobí – čo viac bude treba? Deti hladujú – v skutočnosti máme teraz správy o deťoch, ktoré ani nemôžu plakať, pretože nemajú silu,“ povedal.
Ministri EÚ diskutovali aj o nových sankciách proti Rusku v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, ale nórsky minister zahraničných vecí Barth Eide, ktorý sa zúčastnil na stretnutí v Kodani, povedal: „Ak chceme mať akúkoľvek dôveryhodnosť v našej kritike Ruska… musíme sa postaviť aj proti rozsiahlym zverstvám, ktoré pácha Izrael.“
