Tréner brankárov v HC Košice Dušan Strharský (40) má radosť z toho, že sa mu v tíme úradujúceho majstra podarilo presadiť cestu slovenskej brankárskej dvojice. Aj vďaka nemu sa „oceliari“ posledné roky môžu opierať o skvelé výkony svojich gólmanov. Strharský má výrazný podiel na tom, že sa z Dominika Riečického stal jeden z najlepších brankárov v lige. V roku 2024 uspel v drafte NHL jeho zverenec Christian Kirsch. Švajčiara trénoval od jeho ôsmich rokov. Podobný úspech by rád zopakoval aj s niektorým z krajanov, ktorých aktuálne vedie.
Ako sa zrodila vaša spolupráca s Kirschom? Pôsobil som tri roky ako tréner brankárov a mládeže v Bazileji. Christian sa v tom čase ku mne dostal a začali sme trénovať. Neskôr, keď som odišiel, chodil na moje kempy, ktoré som organizoval. Potom som za ním lietal do Švajčiarska takmer pravidelne. Keď vyrástol, prišiel za mnou do Košíc, kde sme spolu počas leta odtrénovali dva týždne. Cítil som, že má potenciál a vyhovovala nám vzájomná spolupráca. Je pekné, že som mal možnosť ho viesť od útleho detstva. Od trinástich rokov, kedy sa naplno prejavil jeho talent, sme začali trénovať viac individuálne.
Švajčiarsky hokej výrazne napreduje. Dá sa to povedať aj o jeho brankárskej škole? Nemyslím si, že majú lepšiu brankársku školu ako my. Je pravda, že majú lepšiu súťaž a celkovo podmienky na rozvoj mládeže. Dokážu zaplatiť tých najlepších, ktorí tak nemusia odchádzať do zahraničia. U nás je situácia taká, že ak má brankár veľkú kvalitu, odchádza do lepšej súťaže. Je to pochopiteľné. Zároveň Švajčiari nemajú taký výrazný odliv hráčov z juniorských súťaží. Dôvodom je, že si kluby dokážu zaplatiť top trénerov aj zo zahraničia. Nemyslím si, že to robia lepšie ako my, ale ich možnosti sú na inej úrovni.
Zostáva vašim snom vychovať slovenského brankára pre NHL? Mal som v minulých rokoch v Košiciach vyhliadnutého Rastislava Eliáša, ktorý je ročník narodenia 2004. Viedol som ho dlhší čas, ale s draftom nám to, žiaľ, neklaplo. Na druhej strane má podpísaný trojročný kontrakt s IFK Helsinki, čo tiež nie je na zahodenie. Keď mi to nevyšlo s Rasťom, mal som radosť, že sa to podarilo Christianovi. Mojím prvým brankárom, ktorého som viedol a bol draftovaný, bol Čech Jakub Dobeš. Ten aktuálne chytá za Montreal. S ním som však pracoval kratšie a viedol som ho iba na kempoch a rok a pol v Chomutove. Nebral som ho úplne za „svojho.“ U Christiana si to povedať môžem, keďže som ho mal od detstva.
Čo musí mať mladý brankár, aby sa dokázal presadiť na najvyššej úrovni? Zo všetkých atribútov by som vyzdvihol súťaživosť. Tí, ktorí ju majú vyšponovanú na maximum, sa môžu stať v kariére mimoriadne úspešní. Sú to chalani, ktorých to vyslovene baví a robia to s radosťou. Dobrý brankár by mal mať tzv. balíček. Ten obsahuje talent, chuť pracovať na sebe a zároveň má vhodné charakterové vlastnosti. Netvrdím, že každý musí byť perfektný. Ideálne je, keď ich netreba do ničoho nútiť. Jedným z nich je spomínaný Eliáš. Aktuálne máme v Košiciach aj Jakuba Husára, ktorý je ročník 2009 a je naozaj veľmi šikovný. Aj na Slovensku máme dosť talentov. Uvidíme, či sa mi podarí s niektorým z chalanov dotiahnuť to až na draft a do NHL.
V Košiciach bude Riečickému robiť nasledujúcu sezónu dvojku 21-ročný Patrik Jurčák. Je tiež vaším „produktom“? Keď som prišiel do Košíc, Patrik mal 12 rokov. Som rád, že to dotiahol až do áčka. Nastal čas, keď môže v extralige ukázať, že na to má. Ja mu stále hovorím: Toto nie je tvoj strop. Máš na viac a dobre vieš, že ťa nevychovávam pre slovenskú extraligu. Tú potrebuješ na to, aby si sa odrazil do lepšej súťaže a kamkoľvek do sveta. Čo sa týka Riečického, trénujem ho piaty rok a poznám ho veľmi dobre. Verím, že aj jeho čaká úspešná a vydarená sezóna. Mám s nimi skvelý vzťah, nemenil by som ich za nič. Obom im verím a aj v príprave podávajú výborné výkony. Dúfam, že to takto pôjde aj ďalej.
Košice majú už niekoľko rokov slovenskú brankársku dvojicu. Bol to váš impulz? Veľmi ma teší, že ma v tom Košice podporili. Bola to jedna z vecí, ktoré som chcel, ale nebola to moja podmienka. Chcel som viesť slovenských brankárov. V minulosti sa tradovalo, že ak chcete na Slovensku získať titul, potrebujete zahraničného brankára. Odštartovala to Banská Bystrica a dlhé roky to platilo. Podarilo sa to prelomiť práve Košiciam vďaka Janusovi s Riečickým. Teším sa, že sme tento mýtus pred rokmi zbúrali a v minulej sezóne sme to opäť potvrdili. Vďaka patrí aj trénerovi Danovi Cemanovi, ktorí dôveroval slovenským brankárom.
Nedávno ste sa vrátili z kempu NHL tímu San Jose Sharks. Nie je zvykom aby mali slovenskí tréneri podobnú možnosť. Ako ste sa k tomu dostali? Keď bol Kirsch minulý rok draftovaný, zaujímal som sa o to, či je možné prísť sa osobne pozrieť na rozvojový kemp pred štartom sezóny. Vtedy sa to ešte nedalo. Keď som ich kontaktoval tento rok, boli otvorení tomu, aby som prišiel. Dohodli sme si podmienky, že môžem byť priamo pri práci trénerov a zúčastniť sa aj testovania. Mohol som ísť k ľadovej ploche a pýtať sa čokoľvek trénerov. Prvé dni som však nemal ísť priamo na ľad. Až ďalšie dni sa konal brankársky kemp, kde mi už umožnili byť s chalanmi v blízkom kontakte počas tréningu. Málokedy dovolia trénerovi zvonku, aby išiel na ľad s ich hráčmi. Dva dni som mohol viesť cvičenia a ukázať im moje veci. Z môjho pohľadu to splnilo účel nad očakávania.
Tréningu sa zúčastnili aj legendy Jevgenij Nabokov a Ryan Miller. O čom ste s nimi hovorili? Bol pre mňa obrovský zážitok s oboma diskutovať. Ako chlapec som zbieral ich hokejové kartičky. Bolo to veľmi zaujímavé. Musel som to najskôr predýchať. (smiech) Sú to brankári, ktorí za sebou majú bohatú kariéru. Jeden deň sme si boli všetci spolu zahrať golf. Veľa sme sa rozprávali a strávili sme výborný spoločný čas. Nabokov mi hovoril aj jednu zaujímavú príhodu.
Vravte. Bola o mladom brankárovi z EURópy, ktorý bol vysoko draftovaný, ale nebudem ho menovať. Celý štáb sedel v jednej miestnosti, keď s ním mali preddraftový rozhovor cez telefón. Opýtali sa ho, ako by reagoval, keby mu počas zápasu povedali, že niečo robí zle. On odvetil, že by si aj ďalej robil po svojom a nerešpektoval by trénera. Hlavný skaut vravel, že ho majú vypnúť a ďalej sa s ním nebaviť. Nabokova však zaujal a chcel ho ešte trochu vytrápiť. Páčilo sa mu, že bol sebavedomý. Často zaznievajú aj veľmi zvláštne otázky. Pýtajú sa hráča, či má radšej sladký alebo slaný popcorn. Aj to im napovie viac o jeho povahe. Skauti následne vyhodnocujú každé jedno slovo, ktoré im hráč povie a analyzujú ich s psychológom. Uvedomujú si, že NHL je pre mnohých mladíkov tak vzdialená, že iba tí najsilnejší sa do nej prebojujú. Charakter je často dôležitejší ako to, čo dokážu predviesť na ľade.
S akým najväčším poznatkom ste sa z Ameriky vrátili na Slovensko? Potvrdil som si, že idem správnym smerom. Často ako tréner o sebe pochybujete v niektorých veciach. Niekedy to najdôležitejšie nespočíva v tom, že sa naučíte čosi nové, ale že robíte veci správne. Videl som veľa zaujímavých detailov z pohľadu tréningových techník i samotný prístup trénerov k hráčom. Prevládala v ňom ľudskosť. Chalani neboli v strese z trénera. Hráči vás majú rešpektovať a vnímať, ale nemajú sa vás báť.
Čo si vy osobne na brankárovi najviac všímate? Jeho disciplínu a konzistentnosť. Mnohým to chýba. Tí najlepší športovci nepoľavia v tréningu a cvičeniach ani jeden deň. Neustále idú bomby na plný plyn a potom sa dostanú tam, kam chcú. Funguje to prakticky v každom športe.
