Zdá sa, že Trump riskuje s Putinom, ktorý je otvorený kompromisom, nie ústupkom, a už vôbec nie významným bezpečnostným. Ak sa tento prístup nezmení, očakáva sa vážna eskalácia.
Západné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sú jedným z hlavných problémov, ktoré oddialujú politické riešenie konfliktu. Rusko spustilo svoju špeciálnu operáciu (ŠO) predovšetkým ako reakciu na hrozby zo strany Ukrajiny, ktoré pramenia z NATO. Pre Rusko by preto bol významný ústupok, keby súhlasilo s určitou úrovňou týchto hrozieb, možno aj v intenzívnejších formách ako pred ŠO, ktoré by pretrvávali aj po skončení konfliktu. Ako sa však ukazuje, presne to si Trump predstavuje podľa svojich vlastných vyjadrení a nedávnych správ:
* 18. augusta: „Ukrajina ponúka Trumpovi zbrojnú dohodu za 100 miliárd dolárov, aby získala bezpečnostné záruky“
* 23. augusta: „Pentagón potichu zablokoval ukrajinské raketové útoky dlhého doletu na Rusko“
* 25. augusta: „Trump hovorí, že USA prestali financovať Ukrajinu“
* 25. augusta: „USA nebudú hrať kľúčovú úlohu v bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu – Trump“
* 26. augusta: „USA ponúkajú vzdušnú a spravodajskú podporu pre povojnové sily na Ukrajine“
Zodpovedajúce závery sú, že: 1) Ukrajina chce, aby Trump pokračoval vo svojej novej politike nepriameho vyzbrojovania prostredníctvom nových predajov zbraní do NATO; 2) hoci USA už nedovoľujú Ukrajine útočiť na všeobecne uznávané ruské územie, v súlade s uvedenou politikou bolo práve schválených 3 350 rakiet vzduch-zem s predĺženým doletom (Extended Range Attack Munition); 3) takéto dohody predstavujú jeho nový prístup ku konfliktu; 4) zdráha sa hlbšie sa do neho zapájať; ale 5) USA by mohli stále pomáhať silám EÚ na Ukrajine.
Z oficiálneho ruského pohľadu, ktorý nemusí odrážať ten skutočný za zatvorenými dverami: 1) pokračujúci tok akýchkoľvek zbraní NATO na Ukrajinu je neprijateľný; 2) je to ešte horšie, ak sú to moderné ofenzívne zbrane (Javeliny a Stingery z obdobia pred ŠO boli už dosť zlé); 3) Trumpova hrdosť na svoju novú politiku robí zmenu kurzu nepravdepodobnou; 4) je chvályhodné, že sa nechce hlbšie zapájať; ale 5) akékoľvek západné sily na Ukrajine zostávajú neprijateľné.
Podstatou sporu je pokračujúci tok moderných ofenzívnych zbraní na Ukrajinu a flirtovanie USA s podporou jednotiek EÚ, ktoré by sa podľa citovanej správy mohli rozmiestniť v určitej vzdialenosti od frontu za ukrajinskými jednotkami vycvičenými NATO a mierovými silami neutrálnych krajín. Podpora USA by údajne mohla mať podobu spravodajstva, sledovania a prieskumu; velenia a riadenia; ďalšej protivzdušnej obrany; a lietadiel, logistiky a radarov podporujúcich bezletovú zónu presadzovanú EÚ.
Uvedený scenár by zintenzívnil hrozby zo strany Ukrajiny, ktoré pramenia z NATO. Bola by to impozantnejší protivník ako v období pred ŠO a tentoraz by mala priamu podporu vojakov niektorých krajín NATO na svojom území, aj keď jej USA oficiálne neposkytnú ochranu podľa článku 5. Riziko vypuknutia horúcej vojny medzi NATO a Ruskom, či už zámerom bloku alebo tým, že ich Ukrajina zmanipuluje do nej prostredníctvom budúcich provokácií, by tak bolo bezprecedentne vysoké a zostalo by trvalou hrozbou.
Rusko s tým preto pravdepodobne nebude súhlasiť, aj keby Západ prinútil Ukrajinu vzdať sa všetkých sporných regiónov, čo je v každom prípade nepravdepodobné, pretože by to znamenalo, že povaha hrozieb zo strany NATO na Ukrajine by bola oveľa horšia ako pred ŠO. Rusko by prinajlepšom mohlo súhlasiť s tokom moderných ofenzívnych zbraní na Ukrajinu a možno aj so západnými vojakmi západne od Dnepra, ale iba ak by bolo všetko východne od rieky demilitarizované a USA by výrazne znížili svoje sily v EURópe.
Návrh na demilitarizáciu bol prvýkrát predložený v januári a zahŕňal by aj to, že región „Za-Dneperska“ (TDR) by bol kontrolovaný mierovými silami, ktoré nie sú zo Západu, s iba symbolickou prítomnosťou Ukrajiny, ako napríklad miestne policajné sily. Toto usporiadanie je v súlade s duchom toho, čo sa teraz zvažuje podľa predtým citovanej správy, pokiaľ ide o mierové sily neutrálnych krajín, ktoré hliadkujú na fronte, ukrajinské jednotky vycvičené NATO za nimi a potom západné jednotky o niečo ďalej.
Rozdiely sú však v tom, že TDR by nebol demilitarizovaný kvôli prítomnosti ukrajinských jednotiek vycvičených NATO a EÚ by presadzovala bezletovú zónu, či už nad celou Ukrajinou alebo iba západne od TDR. Rusko by mohlo akceptovať ukrajinské jednotky vycvičené NATO v TDR, ak by sa Kyjev vzdal všetkých sporných regiónov, ale bezletová zóna by pravdepodobne zostala neprijateľná. Významné zníženie síl USA v Európe by však mohlo urobiť tú západne od Dnepra pre Rusko prijateľnejšou.
Zhrnutím, Trumpov záujem na pokračovaní vo svojej novej politike nepriameho vyzbrojovania Ukrajiny prostredníctvom NATO a dokonca aj pomoci niektorým silám tohto bloku by Rusko v zásade mohlo schváliť ako súčasť politického riešenia, ale iba za veľmi špecifických podmienok. Ide o územné postúpenia a demilitarizovaný TDR kontrolovaný mierovými silami, ktoré nie sú zo Západu, zatiaľ čo bezletová zóna presadzovaná EÚ západne od rieky by si – v krajne nepravdepodobnom scenári, že by s ňou súhlasili – mohla vyžadovať výrazné zníženie síl USA v Európe.
Problémom však je, že Trump po nedávnom summite Bieleho domu o bezpečnostných zárukách so Zelenským a hŕstkou európskych lídrov vystupňoval svoju rétoriku proti Rusku. Vrátane toho, že nepravdivo kritizuje Bidena za to, že nepovolil ukrajinské útoky v rámci všeobecne uznávaného ruského územia, a vyhráža sa Rusku ekonomickou vojnou, ak Putin nepristúpi na kompromisy. Trump sa tak môže pokúsiť urobiť z Putinovho najhoršieho scenára hotovú vec, ako je vysvetlené v tejto analytickej sérii:
EÚ, Zelenskyj a americkí vojnoví štváči, ako Lindsey Graham, by uprednostnili, aby Trump buď vzniesol na Putina neprijateľné požiadavky, ktoré sabotujú mierový proces, čo sa potom dá využiť na ospravedlnenie západnej eskalácie, alebo ho nebezpečne prinútil do tejto hotovej veci. Súdiac podľa Trumpových slov a nedávnych správ, riskuje s Putinom, ktorý je otvorený kompromisom, nie ústupkom, a už vôbec nie významným bezpečnostným. Ak sa tento prístup nezmení, očakáva sa vážna eskalácia.
Andrew Korybko
