Vedci z Austrálskej národnej univerzity varujú, že sa Západoantarktický ľadový štít ocitol na pokraji katastrofického kolapsu. Svetové oceány by tak mohli stúpnuť o celé tri metre. Katastrofický a veľmi reálny scenár by znamenal hrozbu pre milióny ľudí i celé ekosystémy.
Západoantarktický ľadový štít patrí k najväčším ľadovým masám planéty. Pokrýva asi 2 milióny kilometrov štvorcových, teda plochu väčšiu ako celé Mexiko. Lenže podľa novej štúdie začína strácať stabilitu kvôli zvyšujúcej sa koncentrácii oxidu uhličitého vo vzduchu.
Na hrane
„Rýchle zmeny už dnes pozorujeme v antarktickom ľade, oceánoch i ekosystémoch a každá desatina stupňa globálneho otepľovania tento trend zhoršuje,“ uviedla hlavná autorka štúdie Nerilie Abramová. Ak by došlo k úplnému zrúteniu štítu, more by vystúpalo o viac než tri metre. Dosť na to, aby pod hladinou zmizli mnohé osídlené oblasti; od východného pobrežia Anglicka vrátane miest Hull, Skegness, Grimsby a Middlesbrough, cez Londýn (Bermondsey, Greenwich, Battersea, Chelsea), ďalej Holandsko, Benátky, Montpellier i Gdaňsk až po americký New Orleans.
Podľa IPCC a odhadov organizácie Climate Central v súčasnosti žije v oblastiach do 10 metrov nad morom na 600 miliónov obyvateľov. Takéto razantné zvýšenie hladiny by sa tak dotklo minimálne desiatok miliónov ľudí.
Dopad na ľudí i zvieratá
Samotný rast hladiny oceánov je síce z ľudského pohľadu najpálčivejší, ale nie je to jediný problém. Štúdia zdôrazňuje, že topenie morského ľadu i spomaľovanie hlbokej cirkulácie v Južnom oceáne patria medzi kritické klimatické mechanizmy. Práve tieto procesy môžu predstavovať tzv. tipping points, teda body zlomu, po ich prekročení sa zmeny stanú nevratnými.
Topiací sa morský ľad mení albedo, teda podiel slnečného žiarenia, ktoré sa od telesa odráža. V oceáne sa tak ukladá viac tepla, čo ďalej urýchľuje otepľovanie. Tým sa dostávajú do ohrozenia i šelfové ľadovce, ktoré bránia ďalším masám ľadu v skĺznutí do mora.
Nejde len o pobrežie
Dôsledky by na seba nenechali dlho čakať. Ako prvé by problémy pocítili zvieratá, ktoré sa na masy ľadu spoliehajú. „Úbytok morského ľadu znamená zvýšené riziko vyhynutia napríklad pre cisárske tučniaky. Ich mláďatá potrebujú stabilný ľad, dokiaľ im nenarastú vodeodolné perá,“ upozornil spoluautor štúdie Matthew England. Niektoré kolónie pritom už teraz v hniezdnych sezónach zažívajú veľké problémy.
Situácia by sa ale samozrejme tiež mohla postupne zhoršovať až do bodu, kedy by naša planéta bola na nespoznanie. Antarktída totiž ukrýva zhruba 70 percent svetových zásob sladkej vody. Keby sa roztopil úplne všetok ľad, ktorý na nej je, hladina oceánov by vzrástla o 56 metrov. Tento čierny scenár by ovšem trval dlho – storočia až tisícročia.
I menšie straty ale znamenajú spomalenie oceánskej cirkulácie, zmenu veterných pásov a nepredvídateľné dopady na počasie južnej pologule. Podľa expertov je preto kľúčové udržať oteplenie čo najbližšie hranici 1,5 °C. „Jediný spôsob, ako zabrániť ďalším náhlym zmenám s ďalekosiahlymi dopadmi, je rýchle zníženie emisií skleníkových plynov,“ zdôraznila Abramová.
