Izrael by mohol čeliť vlne sankcií zo strany EURópskej únie napriek tomu, že v Rade EÚ má allies s vetom, uviedli bývalí diplomati. Hoci sa zdá, že Izrael má v Rade ochranný štít vďaka spojencom, ktorí majú právo veta, situácia nie je tak jednoznačná a EÚ má v rukách nástroje, ako na Izrael vyvinúť tlak.
„Žiadne zásadné opatrenia zo strany EÚ na nátlak na Izrael, aby ukončil svoju brutálnu vojnu, neboli podniknuté…ak EÚ neurobí efektívny postoj, konať budú len členské štáty individuálne alebo v ‚skupinách podobne zmýšľajúcich krajín‘,“ vyjadrili sa diplomati.
Súčasný stav, kedy sa EÚ ako celok nedokáže zjednotiť na rozsiahlych sankciách, vedie k fragmentácii reakcie. Jednotlivé štáty, alebo menšie skupiny štátov, sa tak rozhodujú konať samostatne, čo môže viesť k nekoordinovaným a potenciálne menej účinným opatreniam.
Dôvodom pre potenciálne sankcie je dlhotrvajúci konflikt a s ním spojené humanitárne krízy, porušovanie medzinárodného práva a obavy o ľudské práva. EÚ, hoci sa snaží o vyvážený prístup, je pod tlakom verejnosti a časti členských štátov, aby zaujala silnejší postoj voči Izraelu.
Mechanizmy, ktoré by EÚ mohla použiť na sankcionovanie Izraela, zahŕňajú obchodné obmedzenia, zbrojné embargá, zmrazenie aktív a vízové obmedzenia pre predstaviteľov zodpovedných za porušovanie medzinárodného práva. Aj keď celoúnijné sankcie narážajú na odpor niektorých štátov, iniciatívy jednotlivých krajín alebo skupín krajín by mohli postupne vytvárať tlak na zmenu izraelskej politiky.
Činnosť jednotlivých štátov, alebo menších častí EU, posilňuje tlak na celú Európsku úniu, pretože demonštruje nespokojnosť časti Európy s postupom Izraela.
